Psychologička Zuzana Najmiková: Počas nočného desu je vhodné sa dieťaťu prihovárať pokojným hlasom, upokojovať ho

Psychologička Zuzana Najmiková v rozhovore prezradila nielen rozdiel medzi nočnými desmi a nočnými morami a hlavné príznaky nočných desov, ale aj to, čo sa deje, keď dieťa nočný des zažíva.

S týmto problémom sa, našťastie, nestretáva každý rodič, preto nemusia byť nočné desy každému známe. O čo presne ide?

Nočné desy (pavor nocturnus) patria k poruchám spánku, ktoré sa v podstate objavujú len u detí. Patofyziologickým mechanizmom je nedokonalé, čiastočné prebudenie z hlbokého spánku, väčšinou v prvej tretine noci, sprevádzané výrazne zmeneným správaním dieťaťa, napr. hlasným krikom, plačom, výrazným strachom atď.

Aké sú hlavné príznaky nočných desov? Dokáže ich rodič identifikovať?

V prípade nočných desov nejde len o živé či úzkostné sny. Ich priebeh je na rozdiel od bežných zlých snov veľmi dramatický. Prejavujú sa, ako už bolo spomínané, hlasným krikom, plačom a výrazom intenzívneho strachu. Deti sa náhle posadia na posteli, môžu dokonca pobehovať po izbe, v tvári majú vydesený výraz, oči majú otvorené, až vytreštené, môžu dokonca kopať, hrýzť, rozprávať... stále však spia, aj keď to tak nemusí vyzerať. Dochádza aj k aktivácii autonómneho systému, čo znamená, že sú prítomné taktiež prejavy na fyzickej úrovni, ako napr. tachykardia, mydriáza, čiže rozšírenie zreničiek, potenie či sčervenanie. Pokusy o ich upokojenie zlyhávajú, počas trvania nočného desu deti na okolie nereagujú. Epizódy nočných desov obvykle trvajú niekoľko minút, vzácne až pol hodiny. Spájajú sa s ťažkou prebuditeľnosťou dieťaťa a s tendenciou k agresívnemu konaniu pri snahe o jeho prebudenie. Nočné desy sú typické následnou amnéziou na udalosť, čo znamená, že dieťa si následne na túto epizódu vôbec nepamätá.

Do akého veku je táto porucha spánku u detí aktuálna?

Objavuje sa prevažne u detí medzi 2. až 6. rokom života, ale nie je neobvyklá aj u mladších detí a môže sa objaviť až do 12. roku. U starších detí, prípadne dospelých je výskyt nočných desov ojedinelý.

Čo sa deje, keď dieťa zažíva nočný des?

Nočné desy patria k NREM parasomniám, viažu sa teda na fázu hlbokého spánku, dochádza pri nich k aktivácii motorického a autonómneho systému a sú sprevádzané stavom zmeneného vnímania, myslenia a úsudku. Napriek výrazným prejavom dieťa počas nočného desu nič nebolí.

Nočné desy a nočné mory – možno tieto dva problémy stotožniť alebo sa líšia?

V oboch prípadoch ide o poruchu spánku, ide však o dva rôzne stavy. Rozdiel je okrem iného v tom, ktorej fázy spánku sa týkajú. Kým nočné desy patria k NREM parasomniám, nočné mory radíme k REM parasomniám. Hlavným rozdielom medzi nočnými desmi a nočnými morami teda je, že nočné desy sa objavujú v prvej tretine noci, obvykle tri hodiny po zaspatí, kým nočné mory sa obvykle objavujú v ranných hodinách, krátko pred prebudením dieťaťa. Nočné desy sú častejšie u chlapcov, nočné mory, naopak, u dievčat a zvlášť u detí s bohatou fantáziou. Pri nočnom dese dieťa po prebratí ľahko opäť zaspí a ráno si nič nepamätá. Pri nočných morách prežívaný strach nie je taký intenzívny a na druhý deň si dieťa sen obvykle, aspoň do istej miery, pamätá.

Súvisia nočné desy s konkrétnymi zdravotnými problémami alebo psychickým stavom dieťaťa?

K faktorom vyvolávajúcim tento stav môže patriť prakticky čokoľvek, čo narušuje spánok, ako napr. horúčka, psychické faktory, ako zvýšená záťaž, vnútorné alebo interpersonálne konflikty (narušené vzťahy, hádky...), alebo aj iné poruchy spánku. V etiológii nočných desov však hrajú rolu predovšetkým neurofyziologické dispozície dieťaťa, čo v podstate znamená, že ide najpravdepodobnejšie o vývinovo podmienenú poruchu aktivácie v priebehu spánku. Centrálna nervová sústava detí v takom nízkom veku ešte nie je zrelá a množstvo podnetov, s ktorými sa dieťa stretáva, všetky zážitky, vzrušenie, poznanie, nemusí vedieť primerane spracovať. Významnú úlohu, pokiaľ ide o nočné desy, zohráva aj genetický faktor. Výnimočne môže však ísť o epileptický ekvivalent, vhodné je preto zrealizovať orientačné neurologické vyšetrenie dieťaťa.

Existuje efektívny spôsob, ako tomuto problému predchádzať, resp. nejaké techniky na zníženie frekvencie a intenzity nočných desov?

Dôležité je dbať na spánkový režim dieťaťa, čo zahŕňa okrem dostatočne dlhého spánku aj jeho pravidelnosť čo sa týka dĺžky, ale aj času, kedy dieťa chodí spať, prostredie, v ktorom dieťa spí, rituály pred spaním atď. Rovnako dôležité je nevystavovať ho nadmernej záťaži počas dňa, dopriať dieťaťu možnosť spracovať pred spánkom zážitky z prežitého dňa – venovať mu svoju pozornosť, vytvoriť priestor na spoločnú hru, rozhovor. Deti majú tendenciu snažiť sa samy od seba pred spánkom upútať pozornosť svojich rodičov („mami, oci a budeš mi ešte čítať?“, „budeš tu ešte chvíľu so mnou“...). Úplne stačí na toto ich správanie prirodzene reagovať – vypočuť si ich, pritúliť, pohladiť, poskytnúť to, čo je im príjemné a čo potrebujú. Dôležité je nehodnotiť pred spaním, čo dieťa hovorí alebo čo počas dňa spravilo, ale dať mu pocítiť porozumenie a prijatie, aby dieťa zaspávalo s dobrým pocitom. K spôsobom prevencie môžeme uviesť umožnenie dieťaťu spracovať zážitky zo dňa prirodzenou cestou ešte počas dňa. Vo veku, v ktorom sa typicky nočné desy objavujú, je najlepším spôsobom, ako môže dieťa spracovávať zažité, hra. Aj keď to možno znie veľmi jednoducho, hra je pre dieťa silným nástrojom nielen zvládnutia nespracovaných zážitkov, ale aj prevencie mnohých problémov, čo môže zahŕňať aj samotné nočné desy.

Ako by mali rodičia reagovať, keď dieťa trápia nočné desy?

Ak sa u dieťaťa objavia nočné desy, je to pre rodiča veľmi stresujúce, až psychicky náročné, keďže v danej chvíli má pocit, že jeho dieťa veľmi trpí a on mu nevie pomôcť. Typická reakcia je snaha rodiča dieťa prebudiť a tento stav ukončiť. Pokiaľ však ide o nočné desy, je dôležité nesnažiť sa dieťa počas epizódy nočného desu prebudiť, keďže ono je práve v hlbokej fáze spánku. Vhodné je dieťaťu sa prihovárať pokojným hlasom, upokojovať ho, môže ho jemne hladiť, ak je to možné. Opakovať mu, že ste s ním, že je v bezpečí, doma, vo svojej izbičke a pod. Ideálne je nezažínať v miestnosti silné svetlo, ale skôr len nočnú lampu. Prostredie dieťaťa upraviť tak, aby bolo bezpečné, aby si dieťa v spánku nemohlo ublížiť a prečkať s ním, kým epizóda odznie.

Je vhodné dieťa zo spánku počas nočného desu prebudiť, alebo treba radšej počkať, kým neodznie sám?

Dieťa určite nie je vhodné počas epizódy nočného desu budiť. To by mohlo práve naopak zvýšiť riziko predĺženia epizódy a agresivity u dieťaťa. Treba pri ňom zostať, kým epizóda neodznie, zaistiť mu bezpečie a po odznení nočného desu ho uložiť naspäť do postele. Ráno dieťaťu nepripomínať udalosti z noci, ono si ich aj tak nepamätá a zbytočne by ho sme ho mohli len vystrašiť.

Dajú sa nočné desy nejakým spôsobom úplne vyliečiť? Dokážu problém vyriešiť napr. medikamenty?

Pri terapii všetkých NREM parasomnií vrátane nočných desov je dôležitý hlavne pravidelný spánkový režim a zabezpečenie prostredia, v ktorom dieťa spí, proti úrazom. Dôležité je nezabúdať na emočné spracovanie zážitkov zo dňa, ako sme už spomínali. Pri častom výskyte takýchto epizód, alebo nebezpečnom správaní sa počas epizódy, je stav potrebné konzultovať s lekárom, môže sa užívať homeopatická liečba, prípadne sa na nejakú dobu (3 – 6 mesiacov) môžu dieťaťu podávať benzodiazepíny, ojedinele tricyklické antidepresíva. Vhodná je aj návšteva psychológa.

Pridať komentár

 

Ďalšie články z kategórie Rozhovory