MDDr. Karin Ráczová: Prvú návštevu zubného lekára je ideálne načasovať v období medzi prvými prerezanými zubami až do dovŕšenia 1 roka

Zubná lekárka MDDr. Karin Ráczová zo zubnej ambulancie Zdravý smile nám v rozhovore prezradila nielen to, kedy s čistením detských zubov začať, ale i to, ako dieťa naučiť si čistiť zuby správne, dokedy mu má rodič pomáhať či aké problémy so zubami sú najčastejšie.

Kedy začať s čistením zubov u detí a aké pomôcky zvoliť?

S čistením zubov u detičiek začíname vtedy, keď sa zúbky začnú prerezávať. Nie je to činnosť ohraničená vekom, ale prítomnosťou zubov, čiže keď sa detičkám začnú prerezávať a maminka spozoruje hranky, najčastejšie dolných predných rezákov, je ideálne začať zúbky čistiť a dieťatko učiť na tento každodenný návyk. Ideálnou pomôckou je maličká mäkučká detská zubná kefka alebo ešte lepšie jednozväzková zubná kefka, ktorá je pôvodne určená na dočisťovanie. Na malé detské zuby je však ideálnou čistiacou pomôckou. V úplných začiatkoch si vystačia s trošičkou vody a jednozväzkovou zubnou kefkou.

Kedy by dieťa malo prvýkrát navštíviť zubného lekára?

Prvú návštevu zubného lekára je ideálne načasovať v období medzi prvými prerezanými zubami až do dovŕšenia jedného roka. Ja si týchto rodičov s detičkami volám z toho dôvodu, že čerstvé nové zdravé zúbky vnímam ako možnosť, vďaka ktorej rodičov poučím, inštruujem, akými pomôckami čistiť zúbky, na čo si dávať pozor, kedy čistiť, ako čistiť. Prvé vyšetrenie ani nie je vyslovene vyšetrením, ale skôr takým motivačným a inštruktážnym sedením s rodičom, na ktorom sa odo mňa dozvie všetky potrebné informácie o tom, ako predchádzať rozvoju vzniku zubného kazu či iných ochorení v ústnej dutine. Takto spoločne dieťa učíme, že do tohto prostredia sa chodí pravidelne a že je to bezpečné prostredie, kde mu naozaj nič nehrozí, kde sa vlastne dieťa len motivuje a veľmi v krátkosti vyšetruje. Čiže tie najmenšie bábätká niekedy vyšetrujeme 2 sekundy a 30 minút sa rozprávame o preventívnych krokoch a o hygiene.

Mnoho kamarátok malo problém nájsť zubára pre 2- či 3-ročné dieťa. Prečo niektorí zubári odmietajú takýchto pacientov?

Práca s deťmi je špecifický odbor, a to sa netýka len nás zubných lekárov. Vo všeobecnosti som toho názoru, že ak chcete pracovať s deťmi, tak musíte mať určitú afinitu k práci a určitú afinitu k deťom. Snažíte sa pochopiť to malé telo, tú dušu, celkovo sa snažíte rozmýšľať a myslieť tak, a snažíte sa dostať na ich úroveň, aby ste napríklad v našej sfére pochopili aj ich strachy. Je to práca, kde sa mnohokrát veľmi, aspoň čo sa týka mojej ambulancie, kladie vysoký dôraz na prevenciu, veľa sa rozpráva, vysvetľuje, hrá sa s deťmi, je to odbor, ktorý nie každého musí napĺňať. Z môjho uhla pohľadu sa mnoho lekárov aj bojí a myslí si, že vlastne v tomto veku nevedia deťom poskytnúť adekvátne ošetrenie. Vzhľadom na vek, povedzme tie 2-3 roky, považujú návštevy v ambulancii za nepodstatné. V našej ambulancii sme zástancami inej filozofie, my jednoducho kladieme dôraz práve na prevenciu, čiže deti si voláme, aby sme si získali ich dôveru, navykli si na nás ako personál, na ambulanciu a zároveň stále motivujeme, inštruujeme rodičov, ako sa starať. Pýtame sa, či čistia, či čistia dobre, či treba niečo pridať, aby chrup zdravý zostal, aby sme v podstate my to ošetrenie nikdy v budúcnosti vykonávať nemuseli alebo museli robiť v minimálnej miere. Myslím si, že keď už prídu tie deti vo veku 2, 3, 4, 5 rokov a vyššie, tak mnohokrát tam tá hygiena zlyhala, pretože rodičia nedostali adekvátny balík informácií, a tým pádom sa už musia riešiť následky. Vtedy je už pomerne neskoro a ošetrenie je pre lekárov nepomerne ťažšie. Nepovažujem to za správny prístup a, chvalabohu, je nás už stále viac a viac, ktorí zastávame podobný názor, čo sa týka detského pacienta. Nečakáme len na ten vek 4, 5 rokov, v ktorom musíme niečo riešiť a opravovať, zachraňovať, ale práve naopak, podchytíme to včas, aby sme sa vyhli neskorším možným ošetreniam.

Detský zubný lekár musí byť tak trochu psychológom. Ako pristupovať k deťom, aby sa nebáli zubára?

V akejkoľvek práci, kde sa pracujete s deťmi, daný človek musí mať nejakú afinitu k deťom, musí vedieť komunikovať, chápať, v podstate akoby klesnúť na úroveň detskej hlavičky, detskej vyzretosti, vnímania vonkajšieho sveta. Oveľa jednoduchšie sa potom pracuje, keď si viem predstaviť, čo to dieťa vidí, čo to dieťa môže vnútorne prežívať, trápiť. Niekedy nám pomáha detská zvedavosť, detská úprimnosť, keď ony samy vyslovia svoje obavy, strachy alebo len denné radosti, alebo denné záujmy. Nám veľmi pomáha, že proste vytvárame pre deti príjemné prostredie, či už kolektívom (zahŕňa všetky dospelé osoby, ktoré s tými deťmi u nás v ambulancii pracujú), alebo vybavením, hračkami, televízorom, rozprávkami, plyšákmi v čakárni ich obľúbených hrdinov. Mnohé takéto maličkosti nám veľmi pomáhajú v spolupráci a v získaní dôverného vzťahu, priateľského priestoru, kde sa potom deti naozaj veľmi rady opakovane vracajú aj napriek tomu, že niekedy ten zážitok priamo v kresle nemusí byť veľmi pozitívny. V stomatológii, bohužiaľ, niektoré zákroky, aj keď sa najviac snažíte, neviete urobiť naozaj krásne. Ten obal okolo toho všetkého sa snažíme naozaj spríjemniť, aby sme negatívny zážitok vymazali, čo najviac zneutralizovali a dieťaťko od nás odchádzalo ešte stále s pozitívnou „bublinou“. Ale v tom zohráva úlohu veľa drobných maličkostí, pomocou ktorých sa snažíme detskú hlavičku pochopiť a potešiť.

Ako postupujete pri ošetrovaní nespolupracujúcich pacientov a detí, ktoré majú až panický strach zo zubára?

V prvom rade musíme pochopiť a prísť na to, odkiaľ ten strach pochádza. Či je to strach z neznámeho, cudzieho prostredia, cudzieho personálu, pre tie malé deti, samozrejme, to môže byť naozaj odstrašujúce, či je to strach z bolesti, že sa boja, že to fakt bude bolieť, že to bude nepríjemné, alebo strach z toho, že už pred tým mali nepríjemnú skúsenosť z nemocničného prostredia alebo u iného lekára, nemusel to byť zubár. Potom je to nespolupráca pre nízky vek, nemôžeme očakávať od 2-, 3-ročných detí, že budú plne spolupracovať. Pochopenie jednotlivých tých príčin nám pomáha to potom riešiť, a tak sa k jednotlivým pacientom, aspoň v našej ambulancii, staviame. Mnohokrát pekné vysvetlenie, technika tell-show-do – detičkám najprv pekne vysvetlíme, ukážeme na tých našich pomôckach, plyšákoch, čo ich čaká, a až potom siahneme deťom na zuby, predstavenie pomôcok, priateľské, detskému jazyku bližšie názvoslovie pomôcok, ako zrkadielko, kukátko, napr. vyšetrovacia sonda, ktorá je ostrá, je pre mňa štekliaca pomôcka, alebo klepkáčik – nám veľmi pomáhajú. A, samozrejme, zabezpečenie bezbolestnosti, pretože nemôžeme očakávať, že keď niečo bolí, tak s nami tie deti budú spolupracovať. Pre mňa sú to základné štandardy, ako spraviť z nespolupracujúceho pacienta čiastočne spolupracujúceho. Samozrejme, nefunguje to na úplne každé dieťa, sú veľmi silné strachy, v prípade ktorých potom používame iné prostriedky.

Zažili ste vo svojej praxi aj nejaké úrazy (uhryznutie, kopanie a pod.)?

Nejaké mimoriadne kopance nie, to sme sa stihli ubrániť. Nehovorím, že sa nevyskytujú, ale uhryznutie prsta/prstov je na každodennom poriadku.

Ako často by malo dieťa chodiť na preventívne prehliadky k zubárovi?

Deti chodia do 18. roku života na Slovensku na preventívne prehliadky 2x za kalendárny rok, a to v 6-mesačných intervaloch. Pokiaľ, samozrejme, sú zúbky zdravé a v poriadku, tak sa vlastne v takomto 6-mesačnom intervale kontrolujú vyšetrením a u nás sa štandardne ešte pravidelne v prípade potreby dopĺňajú aj röntgenové snímky.

Líšia sa postupy čistenia zubov u detí rôznych vekových kategórií?

Väčšina detí si nie je schopná samostatne vyčistiť zuby do cca 12. roku života, je to však veľmi individuálne, závisí od šikovnosti a snaživosti daného dieťaťa. Technika je dôležitá, krúživé pohyby, vedenie dieťatka k tomu, že si to musí robiť samo, že zuby čistí, nielen ožúva kefku. My učíme deti štandardne jemné malé krúživé pohyby mäkkou zubnou kefkou, vykrútiť kefku a vyčistiť zuby z každej strany, nielen tam, kde sa žuje. Nejako špeciálne nerozlišujeme tú techniku v rámci dentálnej hygieny u detí, väčší dôraz kladieme na všetky pomôcky vrátane medzizubných, ktoré mnohokrát deti manuálne nie sú schopné správne zaviesť medzi zuby. Preto je veľmi dôležité, aby k dokonalosti hygieny stále prispieval rodič, čiže zuby dočisťoval, nielen kontroloval. A to pokojne aj v 10. roku života, pokiaľ je to potrebné. Nestačí si zuby umývať dvakrát denne, ale dôležité je si ich vyčistiť naozaj z každej strany, pretože ktorá strana zostane s nánosom zubného povlaku, tá sa, samozrejme, môže pokaziť aj napriek tomu, že sa zuby umyjú dvakrát denne. Takže my najviac využívame techniku motivácie rodiča ku každodennému dočisťovaniu a vlastne vyčisteniu zubov dokonale všetkými pomôckami vrátane medzizubných.

Ako naučiť dieťa správne si čistiť zuby?

V tomto smere môže byť veľmi nápomocná dentálna hygienička, ktorá môže priamo na dieťati v kresle inštruovať dieťa i rodiča pomocou základných pomôcok, od klasickej kefky, prípadne jednozväzkovej zubnej kefky až po medzizubné pomôcky, o správnej technike. Ukáže primerane veku, ako a čo by malo byť v puse používané a ktoré pomôcky by mal ešte stále používať rodič. Druhá vec, ktorá veľmi pomáha postupne previesť zodpovednosť na deti, je farbenie. To znamená znázornenie zubného povlaku, čiže povlaku, ktorý čistením pravidelne odstraňujeme. Sú detekčné prípravky, roztoky alebo tabletky, ktoré zafarbia zubný povlak ružovofialovou farbou, čiže zviditeľnia všetko to, čo pri čistení má dieťa doma, ideálne pred zrkadlom, odstrániť. Deti veľmi dobre motivuje, čo ešte dať preč, že ešte viac treba pritlačiť na kefku, že ešte tuto nezašli so zubnou kefkou a podobne. Táto pomôcka môže rodičom veľmi pomôcť, jednak kontrolovať dieťa, jednak získať dôveru, že už je čas prenechať hygienu na dieťa, alebo práve naopak, ešte na to nie je pripravené a ukáže mu, ktoré zuby zostávajú ešte stále nedočistené. Tie potom, samozrejme, majú riziko vzniku zubného kazu.

Čo všetko súvisí so zdravím zubov a ako to ovplyvniť?

Mliečne zuby ako také sú súčasťou plne sa vyvíjajúceho a rastúceho detského organizmu, takže si treba uvedomiť, že to nie je niečo, čo sa nespája s detským telom, ale práve naopak, krvnou cestou sa to, čo sa deje v zuboch, môže roznášať do celého tela. Veľmi pokazený chrup detí môže teda pokojne ovplyvňovať celé detské telo, keďže sa zápalové procesy krvnou cestou môžu roznášať naozaj kamkoľvek. Detské telo je v plnom raste a v plnom vývine a nikto v ňom nechce vedome pestovať zápalový proces, preto nie je vhodné sa na pokazené zuby pozerať ako na vec, ktorá keď nie je bolestivá, nepotrebuje riešenie. To je dosť veľký omyl. Celkovo zdravie zubov ovplyvňuje nielen zdravie mliečnych zubov, ale aj vývin trvalých zárodkov, aby sa vyvinuli v tej kosti správne, aby sa mineralizovali, aby sa prerezali na to správne, predurčené miesto, ktoré im drží ten mliečny zub. Čiže z čeľustno-ortopedického hľadiska je veľmi dôležité uchovávať zdravie mliečnych zubov. V neposlednom rade je to základný a prvý element tráviacej sústavy detí, to znamená prijímanie potravy, samozrejme, pokazený, deštruovaný predný úsek chrupu deti veľmi ovplyvňuje z logopedickej stránky, výslovnosti jednotlivých písmen. Netreba zabudnúť na psychológiu a estetiku, pretože deti v detskom kolektíve, ale aj celkovo ako také dokážu byť naozaj veľmi kruté a tmavý úsmev alebo bezzubý úsmev môžu byť veľkou psychologickou bariérou v detskom kolektíve. Netreba to podceňovať, že sú to len mliečne zuby, ktoré vypadnú a narastú nové. V detskom tele majú svoj význam.

Aké problémy so zubami sú u detí najčastejšie?

Najväčším problémom je rozvoj zubného kazu, a to v dôsledku nedostatočnej hygieny, nesprávnej hygieny zo strany rodiča v rámci každodennej rutiny, keď z akýchkoľvek dôvodov, z nevedomosti alebo pre nespoluprácu dieťatka sa zuby buď nečistia, alebo nečistia poriadne. Mliečne zúbky sa naozaj veľmi rýchlo dokážu pokaziť, keďže v nich je tvrdých tkanív menej ako na trvalých zuboch, takže následky nedostatočnej hygieny sa na ústnej dutine odzrkadľujú veľmi rýchlo. Vzhľadom na vek a spoluprácu je ošetrenie omnoho náročnejšie ako u dospelých pacientov, mnohokrát až nemôžné. Pre mňa je najväčším problémom, ani nie tak mliečnych zubov, ale celkovo pedostomatológie, že ešte stále sa nekladie dostatočný dôraz na prevenciu. Je dôležité, aby sa rodičom prizvukovalo oveľa viac, že hygienou, rutinou, tým štandardom doma, každodenne kefkou, všetkými pomôckami, správnou technikou naozaj vedia predísť tým strašiakom, ktoré sa v ambulancii nachádzajú, a to od vŕtania cez plombovanie až po trhanie. Týmto silným pojmom, ktoré si každý spája s našou ambulanciou, sa dá predísť pravidelnosťou. Z môjho uhla pohľadu je toto najväčší problém v pedostomatológii, naučiť sa správne čistiť zuby, a tak vlastne predísť všetkým negatívnym zážitkom a následkom.

Cucanie palca a používanie cumľa má údajne vplyv na zdravie detského chrupu. Ako dieťa odradiť od týchto zlozvykov?

Áno, tieto problémy môžu ovplyvniť nielen zuby ako také, ale celkovo vývoj tvárových štruktúr dieťaťa. Samozrejme, nie je to pravidlo, čo dieťa – to cumlík – to problém, závisí to od mnohých faktorov. Od veku, do akého deti cumlík majú, či ho majú na celý deň, či len na pár minút denne, od tvaru toho predmetu – palca alebo cumlíka – a celkovo aj od intenzity sania, čiže celkového mechanizmu, s ktorým ho majú v puse. Niektoré deti ho majú zakvačený, niektoré vyslovene sajú intenzívne, čiže okolité štruktúry, svaly sú zapojené do sacieho reflexu viac a podľa toho sa líši miera dopadu, zmeny, veľmi zjednodušene povedané obrastania všetkých tvárových štruktúr vrátane podnebia, líc, kostí, čiže to vplýva nielen na zuby. Ako ich odradiť? Najlepšie je s touto pomôckou ani nezačať. To znamená, že pokiaľ má rodič tú možnosť, cumlík by nemal ponúknuť, poprípade, v prvopočiatkoch satia palca to nejakým spôsobom zamedziť, vyberať ten palec z úst a v takých prípadoch radšej ponúknuť cumlík. Palec sa z týchto dvoch považuje za horší, ten len tak nevezmete, preto aj odstraňovanie tohto návyku môže byť náročné. Mnoho detí, ktoré začali so satím palca, to preťahuje do vyššieho veku, pokojne aj do predškolského a školského. V prípade cumlíka ako pomôcky je pre mňa hraničný vek 1,5 až 2 roky, dovtedy, pokiaľ to dieťatko potrebuje ako upokojovaciu pomôcku, treba v racionálnej miere jej prítomnosť v puse regulovať, čiže minimalizovať a postupne okolo toho 1,5 až 2 rokov by mal vymiznúť. Stratil sa, odniesol ho bocian, darujeme ho menšiemu bábätku, tých možností je naozaj veľa. Samozrejme, treba brať ohľad aj na dieťatko a na intenzitu návyku na túto pomôcku. V každom prípade, keď by sme to dali do pomyselného stĺpca, najlepšie nemať nič, potom asi cumlík, aj to ortodontický, a na poslednom mieste palec, lebo cumeľ stále viete zobrať, palec veľmi nie. Odstránenie návyku je náročnejšie, preto je najlepšie, keď dieťatko nemá žiadnu z takýchto upokojovacích pomôcok.

Pridať komentár

 

Ďalšie články z kategórie Rozhovory