Plienková dermatitída u detí. Ako na zapareniny u bábätka
Starostlivosť o bábätko prináša do života rodičov množstvo nových prekážok, ktoré je často potrebné zdolať za pochodu. Niektoré mamičky sa práve z tohto dôvodu v priebehu tehotenstva uberajú k prísnym prípravám na rodičovstvo v podobe čítania najrôznejších kníh a pohlcovania nových informácií ohľadom materstva, výchovy detí a ich vývoja. Samozrejme, nie je možné pripraviť sa na všetko, pretože každé dieťa je iné, a teda môže reagovať na veci inak ako je písané v knihách a na internete. Takýmto prípadom je i plienková dermatitída, ktorú je síce možné považovať za veľmi rozšírenú a známu, no predsa s ňou nejedna matka mnohokrát bojuje.
Autor:Martina Kollárová
Aktualizované: 03.04.2024
Pri akomkoľvek viditeľnom prejave nepohodlia a bolesti dieťatka je primárne potrebné nájsť príčinu. Následne je možné zaviesť nejakú formu zmeny, ktorá by mala potenciálne zabezpečiť elimináciu daného problému. V prípade plienkovej dermatitídy u detí je veľmi dôležité poznať rozličné príčiny skrývajúce sa za nepríjemnými zapareninami, pričom najvhodnejšie je preventívne obmedziť akýkoľvek faktor, ktorý by mohol k ich vzniku prispievať. Všetky tieto aspekty priblížime v našom článku.
Charakteristika plienkovej dermatitídy
Plienky sú jedným z najzákladnejších prvkov patriacim k starostlivosti o dieťatko. Aj preto sa netreba čudovať, že táto neoddeliteľná súčasť života bábätka dokáže spôsobiť nepríjemnosti v podobe plienkovej dermatitídy. Pod týmto pomenovaním sa skrýva kožný problém, ktorý sa týka najmä dojčiat medzi 9. a 12. mesiacom. Najčastejšie ide o zaparený zadoček, ktorý je dennodenne vystavovaný vlhkému a teplému prostrediu v dôsledku nosenia plienok slúžiacich na zachytávanie výlučkov v podobe moču či stolice. Vlhkosť a teplo sa zvyšuje v období leta, a preto je vyššia pravdepodobnosť, že sa u detí plienková dermatitída prejaví práve v tejto časti roka.
Plienkovej dermatitíde alebo tiež zapareninám či vyrážkam na zadočku dieťatka nahráva hlavne fakt, že ľudská pokožka je v prvých rokoch života veľmi jemná a náchylná na podráždenie. Detská pokožka totiž obsahuje pomerne vysoký obsah vody, pričom je tenšia ako u dospelých, čo spôsobuje zníženú odolnosť proti rozličným dráždivým faktorom. Práve táto citlivosť spôsobuje, že až 50 % dojčiat či batoliat sa aspoň raz v živote musí s plienkovou dermatitídou vyrovnať.
Príznaky plienkovej dermatitídy
Zapareniny u bábätka sú bežnou záležitosťou, ktorá sa v prípade plienkovej dermatitídy prejavuje vo forme kožného začervenania v oblasti slabín, a teda najmä v rozkroku a na zadku. Okrem viditeľných červených škvŕn na pokožke sa toto zápalové ochorenie detskej pokožky prejavuje svrbením a pálením v postihnutom mieste. V istých prípadoch je možné pozorovať výskyt vyrážok až pľuzgierikov, ktoré sa neodporúča škriabať, pretože zoškriabané vyrážky môžu po zvyšok života zanechať stopy v podobe jaziev.
Pre plienkovú dermatitídu či zapareniny je príznačné mokvanie pokožky, ktoré je najčastejšie prítomné až po tom, čo zápalové ochorenie prerastie do infekcie. Za týchto okolností je už nevyhnutná návšteva lekára, ktorý dieťatku predpíše potrebné liečivá na elimináciu kvasinkovej či baktériovej infekcie. Čím dlhšie bábätká s plienkovou dermatitídou bojujú, tým viac ich zapareniny v postihnutom mieste pália a bolia, čo sa prejaví najmä plačlivosťou a nepokojnosťou.
Príčiny zaparenín u detí
Plienková dermatitída môže vzniknúť v dôsledku rôznych vplyvov, ktoré majú vnútorný či vonkajší charakter. Medzi vnútorné faktory patria najmä stravovacie návyky spôsobujúce zažívacie ťažkosti, ktoré následne prispievajú k vzniku zaparenín. V kategórii vonkajších vplyvov je obsiahnuté najmä pôsobenie plienkového materiálu v kombinácii s výlučkami, návyky spojené s prebaľovaním bábätka, no tiež alergické reakcie na používané plienky, vlhčené obrúsky či krémy.
Plienky a systém prebaľovania ako hlavná príčina zaparenín
Pre zabezpečenie čo najlepšej starostlivosti o bábätko je voľba vhodných plienok jedným z najdôležitejších aspektov. Hľadieť treba nielen na všeobecnú kvalitu, ale i veľkosť či schopnosť sania. Plienková dermatitída totiž vzniká v dôsledku trenia pokožky o materiál plienky nasiaknutého výlučkami bábätka. Mieru trenia môže ovplyvniť práve spomínaná veľkosť plienky, ktorá by mala byť, samozrejme, prispôsobená veku a veľkosti samotného bábätka. V malej plienke nie je dieťatku dopriaty dostatočný priestor na pohyb, a preto sa materiál plienky oveľa viac trie o jeho pokožku. Ak sa u bábätka plienková dermatitída objavuje opakovane, je vhodné zvážiť prechod na iný typ plienok.
Niektoré mamičky sa snažia uvažovať ekonomicky i ekologicky šetrne, a preto volia skôr látkové plienky, no ani používanie takéhoto druhu plienok nezaručí úplné eliminovanie pravdepodobnosti vzniku zaparenín na zadočku a slabinách dieťatka. Látkové plienky môžu spôsobovať vznik začervenaných fľakov na pokožke bábätka pre použitie nevyhovujúceho pracieho prostriedku či aviváže, ktorá detskej pokožke neprospieva. Navyše, látkové plienky majú nižšiu schopnosť absorpcie výlučkov, čo zvyšuje riziko vzniku zaparenín.
Samostatnou kapitolou je systém prebaľovania bábätka. Základom je pravidelnosť a dôkladné odsledovanie vhodnej chvíle na výmenu plienky. U novorodenca je potrebné frekventovanejšie prebaľovanie, keďže dochádza k močeniu aspoň 20-krát denne, pričom s odstupom času sa táto frekvencia znižuje na šesť až sedem vylučovaní moču za deň, no objem je v porovnaní s novorodeneckým močom oveľa väčší. Čo sa týka stolice, dieťatko zašpiní plienku najčastejšie po kŕmení. Práve tento typ výlučku má oveľa dráždivejší vplyv na detskú pokožku, a je preto veľmi podstatné, aby sa plienka vymenila čo najskôr.
Alergická reakcia v podobe plienkovej dermatitídy
Detská pokožka je v prvých rokoch života extrémne citlivá, preto je veľmi podstatné, aby rodičia odsledovali akúkoľvek negatívnu reakciu dieťatka na použité plienky, krémy, ale i vlhčené obrúsky. Čo sa týka samotných obrúskov na utieranie zadočku pri prebaľovaní, je vhodnejšie voliť tie bez obsahu chémie. Ak sa už plienková dermatitída u bábätka objavila, je lepšie od obrúskov úplne upustiť, aby sa ešte viac pokožka nezaťažovala, a dieťatko radšej umývať čistou vodou.
Strava ako spúšťač plienkovej dermatitídy
Látky obsiahnuté v stolici majú vo všeobecnosti nadmerne dráždivý vplyv na detskú pokožku, avšak zmeny v konzistencii či v miere pH stolice môže podstatným spôsobom prispievať k vzniku plienkovej dermatitídy. Deje sa to najmä v období rastu prvých zúbkov, no tiež vplyvom zmien v stravovacích návykoch dieťaťa v čase zavádzania kŕmenia z fľašky či prvotných príkrmov. Niektoré potraviny totiž môžu u dieťatka vyvolať hnačku, ktorá v dôsledku frekventovanej stolice spôsobuje nepríjemné trenie znečistenej plienky o pokožku, čo vedie k vzniku zaparenín. V takomto prípade je vhodné danú potravinu ihneď vyradiť z jedálnička, aby sa predišlo ďalšiemu zhoršeniu stavu detskej pokožky.
Čo na zapareniny u bábätka?
Liečbu plienkovej dermatitídy je vhodné započať hneď ako sa prejavia prvé príznaky v podobe začervenania. Ak je už detská pokožka akýmsi spôsobom narušená, škodlivé baktérie a kvasinky majú oveľa väčšiu šancu na zhoršenie stavu dieťatka. Keďže zapareniny vznikajú v dôsledku zvýšenej vlhkosti a trenia plienky o pokožku bábätka, je veľmi podstatné, aby sa tieto aspekty v čo možno najväčšej miere eliminovali. Aby nedochádzalo k zhoršovaniu plienkovej dermatitídy, liečba vyžaduje dôslednejší prístup k prebaľovaniu. Výlučky by mali prichádzať do kontaktu s kožou dieťatka čo najmenej, pričom pokožke by sa mal dopriať čas na prevetranie.
Čo sa týka používaných plienok, je vhodné, ak sa počas liečenia plienkovej dermatitídy používajú o číslo väčšie. Znižuje sa tak pravdepodobnosť trenia do plienok absorbovaných výlučkov o detskú pokožku, pričom dostáva koža väčší priestor na „dýchanie“. V prípade látkových plienok je potrebné dohliadnuť na to, aby boli riadne vysušené. Taktiež sa odporúča vynechať aviváž. Postačí len prací prášok, ktorého rezíduá je nutné poriadne z látkových plienok vyplákať. Ak však dieťa nie je na jednorazové plienky vyslovene alergické, v čase boja s plienkovou dermatitídou je vhodné upustiť od látkových plienok, ktoré nedokážu absorbovať vlhkosť natoľko ako menej ekologický plienkový variant.
Netreba zabudnúť ani na riadne dodržiavanie hygienických opatrení, ktoré diktujú dôkladne očistiť detskú pokožku od akýchkoľvek náznakov po vylúčenej stolici. Domáca liečba sa môže odohrávať priamo počas kúpeľa, pri ktorom je vhodné do teplej vody primiešať repík či harmanček. Kým vyššie menované opatrenia je možné aplikovať aj ako preventívne, z liečebných metód na už existujúcu plienkovú dermatitídu je odporúčané vyskúšať namáčanie detského zadočka do repíkovej zmesi po dobu piatich minút, avšak vždy v optimálnej miere.
Najlepším liekom na plienkovú dermatitídu je krém obsahujúci panthenol, zinok, či vitamíny D a E. Používané krémy by mali byť bez parfumácie, aby nedochádzalo k zbytočnému dráždeniu už beztak narušenej pokožky bábätka. Pozor si treba dávať aj na minimálne vrstvenie krému a jeho nanášanie na úplne suchú pokožku. Na zapareniny sa nikdy neodporúča používať zásyp.
Kvasinková plienková dermatitída alebo druhý stupeň detských zaparenín
V prípade, že nedôjde k včasnému zachyteniu problému, červené vyrážky na zadku detí môžu prerásť do mokvajúcich zaparenín, ktoré značia prítomnosť druhotnej plienkovej dermatitídy spôsobenej premnožením kvasiniek v dotknutom mieste. Toto druhotné štádium detských zaparenín sa často prejavuje aj v podobe pľuzgierov, ktoré môžu zanechať za sebou trvalé následky v podobe jazvičiek.
Ak k takejto situácii dôjde, je vhodné okamžite aplikovať vyššie menované liečebné opatrenia, pričom rovnako dôležité je tiež navštíviť lekára. Na kvasinkovú plienkovú dermatitídu alebo bakteriálnu infekciu detskej pokožky sa najčastejšie predpisujú rôzne masti a krémy antibiotického, antiseptického a protiplesňového charakteru.
Plienková dermatitída – skúsenosti
Okrem už v článku spomínaných liečebných a preventívnych opatrení mamičky v diskusných fórach na plienkovú dermatitídu odporúčajú prechod z jednorazových plienok na látkové. Avšak aj v tomto prípade platí pravidlo individuálnosti každého dieťaťa, čo znamená, že každé bábätko, resp. jeho pokožka môže mať na rozličné plienky inú reakciu. Medzi najviac odporúčané kroky patrili najmä repíkové obklady, namáčanie do repíkovej zmesi a kamilkového výluhu, no tiež stopnutie používania vlhčených obrúskov na očistenie zadočku pri prebaľovaní, a poriadne prevetranie detskej pokožky. Spomedzi krémov boli najviac zmienený klasický Bepanthen a masť Imazol.
Zdroj: Modrykonik.sk
Najčastejšie otázky – FAQ
Všetky aspekty starostlivosti o bábätko sú veľmi dôležité, avšak ešte podstatnejšie je byť pripravený na akékoľvek negatívne prekvapenia, ktoré rodičovstvo prináša. Takýmto neželaným „prekvapením“ sú aj zapareniny, ktoré môžu dieťatku vo veľkej miere znepríjemniť dni, a preto je podstatné, aby sa k liečbe alebo k prípadným preventívnym opatreniam pristúpilo čo najskôr. V našom článku sme síce obsiahli všetky najdôležitejšie uhly tejto problematiky, no zopár zaujímavostí nám zostalo i do sekcie otázok a odpovedí. Ako vždy je pre našich čitateľov otvorená sekcia komentárov, do ktorej je možné prispievať akýmikoľvek ďalšími otázkami, pripomienkami či skúsenosťami s plienkovou dermatitídou u detí.
Môže plienkovú dermatitídu spôsobiť aj nadmerná hygienická starostlivosť o bábätko?
Majú deti kŕmené umelým mliekom väčšiu pravdepodobnosť výskytu plienkovej dermatitídy ako dojčené bábätká?
Môžu antibiotiká spôsobiť plienkovú dermatitídu?
Galéria obrázkov
Pridať komentár
