Odber pupočníkovej krvi je drahý a zbytočný. Nikdy viac! (príbeh)

Tento text je výhradne môj osobný názor a nerada by som sa niekoho dotkla, no aj v mojom okolí sa s touto témou stretávam pomerne často. S odberom pupočníkovej krvi mám skúsenosť z roku 2011, keď som porodila moju dcéru. Uskladnenie som riešila cez rodinnú banku. Aj vtedy to bola myslím Cord Blood Center. Nie je to tak dávno, čo mi prišla faktúra na uskladnenie v hodnote 70 eur. V roku 2011 bola táto suma nižšia, rovnako ako celý odber, ale čert to ber. Zaplatila som, ale s odstupom času som rada, že pri druhej dcére som mala viac rozumu a odber som zrušila. Od budúceho roka zruším aj platbu za uskutočnený odber. Úprimne, prvýkrát som informáciu o tom dať krv z pupočníka do verejnej banky ani nemala a ohúrilo ma, že v rodinnej banke mám k týmto veciam prístup výhradne ja, keď pôjde môjmu dieťaťu o život. Dobrý presviedčací argument.

Nie som kvalifikovaná, aby som vedela posúdiť medicínsky význam odberu pupočníkovej krvi alebo tkanív z pupočníka, ale som o pár rokov staršia a skúsenejšia. V prvom okamihu ma pri študovaní informácií zarazili odlišné podmienky pri darcovstve do verejnej a súkromnej banky. To mi chcú povedať, že ak sa mi narodila dcéra, ktorá vážila 3,36 kg a uskladnili jej krv, tak je to nezmysel a bude prakticky nepoužiteľná? Alebo majú krvotvorné bunky nižšiu kvalitu? Pretože podmienkou verejnej banky je pôrodná hmotnosť minimálne 4 kg, žiadny pôrod sekciou a pod. Práve vtedy je krv z pupočníka ideálna? Vraj verejná banka si sama môže určiť pravidlá pre darovanie. 

Dočítala som sa, že v zahraničí (Rakúsku, Nemecku) je hlavnou podmienkou pôrod po 37. týždni a žiadna váha podmienkou nie je. To písali aj niektoré ženy vo fórach, ktoré rodili v zahraničí a odber zvažovali. Sama som do banky písala a dostala som odpoveď, že no vlastne podmienkou je hlavne bunkovitosť krvi, a to sa prerátava nejakým koeficientom a pôrodná hmotnosť nie je až taká dôležitá. Tak, aké sú tie podmienky, aby tie krvotvorné bunky boli zaručene efektívne? Zvláštne. Možno je to len o tom, že by súkromné – rodinné banky mali po biznise a obmedzili si množstvo platiteľov za odber? Ale to len nahlas uvažujem.

Druhá vec, čo ma zaskočila, bol názor oboch mojich ošetrujúcich lekárov. Obom ponúkali odber pri ich deťoch zadarmo, obaja odmietli. Dnes, keby to mne ponúknu zadarmo, nejdem do toho tiež. Som rada, že obaja moji gynekológovia, u ktorých som bola, uprednostnili pokoj tehotnej ženy a otvorene povedali, že je to len obyčajný biznis. Úprimne mi povedali, že na Slovensku neexistuje jeden známy prípad, kedy by takto odobratú krv použili a reálne by pomohla. A vo svete by ich taktiež človek nenašiel veľa. Sama som pátrala a čuduj sa svete, nejaké tie stručné príbehy človek našiel, ale že by takáto pomoc zachraňovala rádovo životy, pod to by som sa nikdy nepodpísala.

Dopátrať sa k vierohodným informáciám, ktoré by mi definitívne vyvrátili, že nejde o emocionálny biznis, fakt nie je možné. Keď som sa chcela informovať ohľadom toho „množstva“ výskumov a štúdií, dostala som odkaz až na dve štúdie, pričom jedna poukazovala len na funkčnosť uskladnených buniek po dobu 21 až 23,5 roka. Chcem všetky budúce mamičky upozorniť na to, že oficiálne stránky vám dajú maximálne informáciu o tom, koľko za to zaplatíte, nedozviete sa však o význame o úspešných prípadoch liečby alebo o nejakých relevantných výskumoch a štúdiách. Po prečítaní nadobudnete dojem, že je lepšie mať takúto poistku. Aj ja som o tom bola presvedčená, ale už to vyprchalo. Za mňa tento odber (aktuálne) nemá význam.

Pridať komentár

Ďalšie články z kategórie Príbehy

Popôrodná depresia – môj príbeh

7 dní v nemocnici, 3 vyvolávačky a pôrod cisárskym rezom (príbeh)

Priloženie bábätka po pôrode? V Anglicku štandard, na Slovensku niečo výnimočné (príbeh)

Muž pri pôrode? Opora a záchranca nášho dieťaťa (príbeh)

Strata mlieka počas dojčenia? Všetko je to o hlave (príbeh)