Obdobie vzdoru – rady, ako ho zvládnuť. Kedy sa začína a ako dlho trvá?
Vzdor u detí hlavne v okamihu, keď nedostali to, čo chceli a ich očakávania a požiadavky neboli naplnené, je prirodzený jav. Rodič sa s ním u svojho dieťaťa skôr či neskôr stretne. Obdobie vzdoru je etapa, ktorá je typická pre deti vo veku od 2 do 3 rokov, no nástup vzdorovitého správania sa môže objaviť aj v mladšom či staršom veku. Prvé obdobie vzdoru však môže rodiča, zvlášť prvorodiča, stavať do prekvapivej a nepríjemnej situácie. Práve preto je dobré vedieť, ako zvládnuť obdobie vzdoru u detí. Ako dlho trvá, ako sa prejavuje či ako riešiť obdobie vzdoru?
Autor:Lucia Balážová
Aktualizované: 20.11.2023
Ak by existoval univerzálny návod, ktorý by platil na všetky trucovité deti, rodičia by to mali omnoho jednoduchšie. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je individualita a prvé obdobie vzdoru u dieťaťa, ako aj jeho riešenie sa môže v konkrétnych prípadoch diametrálne odlišovať. V prvom rade je dôležité zo strany rodiča porozumieť signálom vzdoru u detí a až následne skúšať cesty, ktorými sa podarí „nezvládnuteľné dieťa“ kontrolovať.
Čo je obdobie vzdoru?
Ľudovo sa tejto fáze u dieťaťa zvykne hovoriť „prvá puberta“, pretože aj počas prvého obdobia vzdoru sa v organizme dieťaťa odohrávajú zásadné zmeny, ktoré budúcu osobnosť dieťaťa významne formujú. Prvé obdobie vzdoru môžeme definovať ako veľmi prirodzený proces, ktorým si dieťa musí prejsť v rámci svojho intelektuálneho vývoja. Na svedomí to tiež majú hormóny, ktoré sa u dieťaťa búria. Správanie dieťaťa v ranom detstve ovplyvňuje emocionálny, sociálny a psychický vývin. V tomto období mozog dieťaťa veľmi citlivo a intenzívne reaguje na svoje prostredie, teda aj svojich rodičov. Snahou dieťaťa je v tejto fáze presadiť sa a zároveň si začína uvedomovať svoju vlastnú vôľu.
S tým súvisí, že dieťa má snahu docieliť svoje za každú cenu, no nedokáže si uvedomiť, že svoje okolie môže raniť, sklamať alebo nahnevať. Je preto enormne dôležité, aby reakcia rodiča na jeho trucovité správanie bola adekvátna. V opačnom prípade si dieťa z toho obdobia môže odniesť problémy so sebaprijatím a pocit, že nie je hodné uznania a lásky rodičov.
Nie je pravidlom, že prvé obdobie vzdoru sa u každého dieťaťa musí prejavovať krikom, plačom a návalmi emócií. U niektorých detí môže trvať len krátko, odznie prirodzene a nemusí mať typické negatívne charakteristiky.
Kedy začína obdobie vzdoru?
Obdobie vzdoru okolo 2. až 3. roku (13 až 36 mesiacov) je najtypickejšie. Toto obdobie batoľaťa je typické výraznými zmenami v organizme a netýka sa to len fyzických parametrov, ale aj vyššie spomenutých emocionálnych, sociálnych a psychických zmien, ktoré súvisia s rozvojom jeho osobnosti. Obdobie vzdoru skôr v 1. roku alebo obdobie vzdoru vo veku 5 rokov u predškoláka však taktiež nie je nič nezvyčajné, preto nie je možné obdobie vzdoru exaktne viazať na konkrétny vek. Zároveň u každého dieťaťa môžu byť nástup vzdorovitého obdobia a jeho prejavy veľmi odlišné.
Ako dlho trvá obdobie vzdoru?
Pozitívne pre rodičov je, že toto obdobie ani náhodou netrvá večne. Na druhej strane, rovnako ako sa nedá určiť, kedy táto vzdorovitá fáza prepukne, nedá sa ani presne určiť, kedy skončí. Každé dieťa je individualita a priebeh obdobia vzdoru je iný, líši sa nielen trvaním, ale aj intenzitou. U niekoho môže toto trucovité a vzdorovité správanie trvať mesiace a u iného roky. U niektorého dieťaťa pôjde o občasný plač, u iného o výbuchy zlosti a zaťaté päste.
Veľmi typické je tiež napríklad druhé obdobie vzdoru u detí. Ktoré je typické pre vek od 10 do 16 rokov a rodičia ho dobre poznajú pod pojmom puberta. Výrazné hormonálne zmeny dieťa menia, rovnako tak aj jeho názory, postoje či správanie. Ktoré obdobie vzdoru je pre rodičov náročnejšie, je vždy veľmi individuálne.
Dôvody vzniku obdobia vzdoru
Pochopiť, prečo sa deti správajú vzdorovito, je pre rodiča najdôležitejšie. Vzdor u detí nemusí nutne znamenať, že chcú svojmu okoliu robiť zle a ubližovať. Primárne ide práve o to, že nedokážu ovládať svoje emócie, reagovať na impulzy, nedokážu niečo rešpektovať, nevnímajú pravidlá ani pocity iných ľudí. Nerozumejú tomu, prečo je dané konanie nerozumné a neférové. Dieťa spoznáva samo seba a jeho emočný vývoj mu bráni v tom, aby dokázalo dané emócie zvládať alebo vyjadriť adekvátne. Nedovoľuje mu to emocionálny stav, ale napríklad ani rečové schopnosti, aby povedalo, čo cíti a uvedomilo si to.
Dieťa následne typickými hysterickými prejavmi ako krik, plač a hnev uvoľňuje svoju frustráciu s cieľom, aby dosiahlo to, čo chce. Vzdorovité deti dokážu byť odmietavé aj voči láske rodičov, pretože sa snažia presadzovať svoj vplyv. Rodič preto musí chápať dôvody tohto obdobia a k následným prejavom pristupovať veľmi citlivo, aby hnev na strane rodiča nespôsobil, že dieťa bude mať neskôr problém so sebavyjadrením a sebaovládaním.
Obdobie vzdoru a jeho prejavy
Ako sa prejavuje obdobie vzdoru? Vyššie sme už niektoré z prejavov spomenuli. Vo všeobecnosti však môžeme hovoriť, že typickými prejavmi obdobia vzdoru u detí je frustrácia a výbuch zlosti. Aj menej nápadné impulzy môžu u detí v tomto období vyvolať hysterický záchvat. Dieťa si chce stále presadiť svoje, nedokáže reagovať a ani nemá kapacitu na to, aby dokázalo svoju reakciu ovládnuť. Vzhľadom na jeho vývoj nie je možné sa takýmto situáciám vyhnúť a opäť sa dostávame k tomu, ako zvládnuť obdobie vzdoru čo najlepšie.
Typické sú aj krik, plač, hádzanie sa o zem a majetnícke sklony, napríklad vo vzťahu k svojim hračkám. Ak mu ich niekto berie, začne prejavovať svoju frustráciu krikom a plačom. Jeho snahou je opäť len presadiť sa, avšak ani tieto emócie dieťa v tomto období nie je schopné kontrolovať, ovládať a nerozumie im.
Ako (ne)riešiť obdobie vzdoru
Riešenie obdobia vzdoru síce nemá presný a overený manuál, no má určité zásady a pravidlá. Predovšetkým je dôležité vyvarovať sa postupov, ktoré môžu viac uškodiť ako pomôcť, hoci by sa na prvý pohľad mohli javiť ako účinné. Tu je niekoľko spôsobov, ktoré by ste nemali na trucovité dieťa aplikovať:
- Ignorovanie dieťaťa a jeho výbuchu zlosti – túto radu ste už možno viackrát počuli, no rozhodne sa ňou neriaďte. Jediné, čo ignorovaním plačúceho a kričiaceho dieťaťa docielite je, že nadobudne pocit, že rodič tu preňho v núdzi, keď volá o pomoc a pochopenie, nie je. Oslabuje sa tak väzba, ktorú s ste si s dieťaťom do tohto obdobia budovali.
- Hnev ako reakcia na hnev – ani hnev rodiča, krik a snaha o prekričanie dieťaťa nijakým spôsobom k riešeniu situácie neprispejú. Dať dieťaťu najavo, že ako rodič sa nedokážete ovládať a budete reagovať podráždene, je najhorším možným signálom.
- Bitka alebo trest – najhoršie, čo môžete urobiť v tejto fáze je, ak budete na dieťa reagovať agresívne. Hoci chcete dieťa utíšiť, fyzický trest alebo vyhrážky celú situáciu len zhoršia a navyše si dieťa, ktoré nedokáže spracúvať svoje emócie, zafixuje pocit strachu a nie pocit, že rodič tu je od toho, aby mu pomohol.
- Pošlite dieťa preč alebo odíďte – tým, že dieťa necháte samo so sebou alebo ho pošlete do izby, podporíte vznik úzkostných stavov. Takéto ignorovanie a podporovanie potláčania emócií môže neskôr vyvrcholiť omnoho horšou reakciou a navyše dieťa ani tak nedokáže pochopiť, čo bolo na jeho reakcii zlé. Rovnako dobrým riešením nie je, keď pred dieťaťom zatvoríte dvere. Takéto konanie je pre dieťa traumatizujúce. To, že dieťa nadobudne pocit, že ho rodič opustil v takej emocionálnej situácii, uňho môže spustiť stres a paniku. Takýto pocit neistoty je nežiaduci a zastrašovanie detí v neskoršom veku spôsobuje zvýšenú plačlivosť a ďalšiu vzdorovitosť aj voči autoritám.
- Dieťaťu dajte najavo, že je zlé – tým, že dieťaťu budete hovoriť, aké je neposlušné a zlé, nadobúda pocit, že nie je dostatočne dobré pre svoje okolie. Rovnako tak nemá cenu v priebehu hysterického záchvatu dieťaťu vysvetľovať, prečo je jeho reakcia nevhodná. Dieťa potrebuje byť pochopené a vypočuté, nie v tomto okamihu počúvať kázne.
Ako zvládnuť obdobie vzdoru?
Pri zvládaní tohto vzdorovitého obdobia je to práve rodič, ktorý nesie zodpovednosť za to, akým spôsobom sa dieťa s týmito stavmi vyrovná. Dieťa si totiž z tohto obdobia odnáša skúsenosti, ktoré bude neskôr využívať pri zvládaní ďalších emocionálnych situácií. O to dôležitejšie je využívať spôsoby a praktiky, ktoré dieťaťu dajú pocit istoty, že rodič je tu preto, aby mu pomohol pracovať s jeho emóciami. Naučiť dieťa zvládať hnev je kľúčové, aby sa naučilo, že presadiť sa dá aj iným, akceptovateľnejším spôsobom. Dieťa postupne začne chápať svoje emócie a prirodzene sa uňho časom začne budovať empatia. A ako prekonať obdobie vzdoru čo najlepšie? Tu je niekoľko overených rád na obdobie vzdoru, ktoré však taktiež nemusia fungovať vždy.
Pochopte a pomenujte pocity u dieťaťa
Hoci v danom okamihu nevidíte žiadnu logiku, prečo sa dieťa správa tak, ako sa správa, skúste sa vcítiť do jeho pocitov a pomenovať ich. Záchvat zlosti, kričanie či hádzanie sa o zem? Dôležité je zachovať pokoj, čo sa ľahšie píše, no ťažšie robí. Verte však, že vaša reakcia je najlepším riešením. Dieťa sa chce presadiť, napriek tomu, že jeho požiadavka nemá logiku. Dieťaťu sa prihovárajte a pomenujte dôvod, prečo situácia vznikla. „Hneváš sa, pretože ti nechceme kúpiť túto hračku? Plačeš, pretože sa bojíš ísť k lekárovi? Kričíš, pretože ešte chceš ostať na ihrisku?“ Aj takéto zrejmé pomenovanie dôvodov frustrácie môže byť pre jeho budúci vývoj dôležité.
Počúvajte a vysvetľujte dôsledok
Kričiace, plačúce, hysterické dieťa len ťažko upokojíte tým, že mu budete ticho prehovárať do duše. Hlavne ak sa celá dráma odohráva v obchode či na inom verejnom mieste. Povedzte dieťaťu, že chápete, prečo takto koná, pomenujte situáciu a vysvetlite mu, prečo sa to nedá alebo za akých okolností je to možné.
V záchvate hnevu je však normálne, že vzdorovité dieťa nevníma a nepočúva. Niekedy teda nie je iná možnosť, ako dieťa objať a vziať z obchodu (zmena prostredia). Celé konanie a dôsledok toho, prečo nedostalo/nedosiahlo to, čo chcelo, mu vysvetlíte v súkromí bez kriku a plaču, keď najväčší nával emócií odznie. Vysvetlite mu, že ak bude kričať a plakať, len ťažko budete rozumieť tomu, čo chce.
Stanovenie hraníc a žiadne ústupky
Pri otázke, ako na obdobie vzdoru, je dôležité chápať, že ak sa chce dieťa presadiť, nepôjde to za každú cenu. Čo má vedieť dieťa? Je pravidlom, že dieťa by si krikom, plačom a vzdorom nemalo nikdy vynútiť to, čo chce. V praxi sa však bežne stáva, že v určitých vypätých situáciách rodič podľahne a vzdorovitým požiadavkám dieťaťa vyhovie, len aby bol pokoj. Prirodzene, krikom a plačom sa nič nedosiahne, a to musí samotné dieťa vedieť.
Niekedy je nevyhnutné, aby ste stanovili hranice razantne, no empaticky. Ak sa dieťa nedokáže upokojiť, vezmite ho do náručia alebo ho hlaďte. Keď záchvat odznie, je čas na pochopenie, vypočutie, pomenovanie a vysvetlenie, prečo je takáto reakcia nevhodná. Zdôraznite, že takáto situácia by sa už nemala opakovať. Bez toho, aby ste sa museli vyhrážať alebo dieťa strašiť.
Silné objatie a hladenie
Hoci ste v očiach vášho dieťaťa pri výbuchu zlosti často hlavným nepriateľom, táto metóda môže byť pre vaše dieťa natoľko prekvapivá, až zafunguje. Netreba sa báť odmietnutia. To, že dieťa v návale emócií rodiča odstrčí alebo odmietne, neznamená, že náznak objatia u dieťaťa nespustí pozitívny impulz. Dieťa objímte a hladkajte, kým sa neupokojí. Nie je potrebné ho v tejto chvíli utišovať, karhať alebo poučovať. Objatím mu dávate pocit istoty, že mu rozumiete a „ale“ príde až neskôr, keď mu jasne vysvetlíte, prečo takéto správanie nebolo správne.
Upriamte pozornosť dieťaťa na niečo iné
Rovnako ako objatie ani toto riešenie sa nemusí stretnúť s pochopením, pretože každé dieťa je iné. Ak však máte pocit, že sa blíži situácia, keď si bude chcieť vaše dieťa presadiť svoje vzdorom, skúste upriamiť pozornosť na iný podnet. Vyskúšajte ho rozptýliť, napríklad otázkami typu „Pamätáš si ešte...“, „Vieš, že...“ Prípadne upriamte pozornosť na okolitých ľudí, zvieratá, autá či iné podnety. Dieťa sa tak začne intenzívne zamýšľať nad niečím iným, čo ho vytrhne z emočne napätej situácie.
Smiech, smiech a smiech
Niekedy to najprostejšie riešenie dokáže zafungovať. Grimasy, vtipné zvuky, divadielko, šteklenie alebo hry. Vyvolanie smiechu u dieťaťa vo fáze, keď sa v jeho tele emócie bijú a prekonáva hysterický záchvat, môže naozaj fungovať a hlavne dieťa nečaká, že budete reagovať humorom. Nie je nič lepšie, ako keď sa hysterický plač zmení v úprimný smiech.
Skúsenosti
Podľa skúseností sa mamičky s obdobím vzdoru stretávajú najmä v prípade, že má dieťa mladšieho súrodenca. Vzdorom prejavuje dieťa svoju žiarlivosť a dáva najavo, že sa mu nepáči, že už mu rodičia nevenujú toľko času. Pomôcť môže odstavenie od dojčenia mladšieho dieťaťa (samozrejme, až po min. 6 mesiacoch) a prísnejší prístup. Dieťa potrebuje mať podľa mamičiek hranice a vedieť, čo všetko si môže dovoliť.
Zdroj: Modrykonik.sk
Najčastejšie otázky – FAQ
Máte skúsenosti s obdobím vzdoru u vášho dieťaťa? Vaše rady a odporúčania môžu pomôcť ostatným rodičom detí či budúcim rodičom. Budeme veľmi radi, ak sa zapojíte do diskusie pod článkom. Potrebujete poradiť ohľadom toho, ako riešiť obdobie vzdoru u detí? Napíšte nám vaše otázky do komentárov, radi vám poradíme.
Kedy začína obdobie vzdoru?
Ako dlho trvá obdobie vzdoru?
Ako sa prejavuje obdobie vzdoru?
Ako zvládnuť obdobie vzdoru?
Komentáre
Pridať komentár
Odpovedať
Odpovedať