Kedy začínajú deti rozprávať?

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že ide o veľmi individuálnu záležitosť. U každého dieťaťa sa rečové schopnosti rozvíjajú v rozličnom čase, pričom bežná je aj polročná odchýlka od teoreticky určených štádií rečového vývoja. Jednotlivé fázy môžu nastať u každej ratolesti v inom období života, takže mierne oneskorenie nemusí hneď znamenať problém. Oneskorenie v rečovom vývoji sa, samozrejme, môže vyskytnúť, no netreba sa striktne riadiť tabuľkovými údajmi, podľa ktorých sú jednotlivé štádiá rečového vývoja priradené ku konkrétnemu veku dieťaťa.

Aj napriek tomu, že dieťa od začiatku života vníma okolitú vravu, registruje viac-menej len meniaci sa tón reči, pričom dokáže rozlíšiť hlas svojich rodičov. Dieťa teda oveľa skôr rozumie hovorenému slovu ako začne rozprávať. Po prvom mesiaci nastáva obdobie vydávania prvých zvukov vo forme „grrr“, „hrrr“ atď. Prvotne tieto zvuky dieťa tvorí nevedome, no neskôr prichádza aj obdobie vedomej produkcie menovaných snáh o používanie rečových orgánov. V rozmedzí štvrtého až deviateho mesiaca života dieťaťa prichádza bľabotavá perióda. Dieťa spočiatku vytvára samohláskové predĺženia, ako „aaaa“, „eeee“ či „oooo“, potom nadobúda schopnosť opakovať počuté, avšak len v podobe slabík. V 9. mesiaci už bábätko používa opakovanie slabík, ako „da-da-da“.

Po 10. mesiaci dieťa začína rozumieť tomu, čo sa naokolo hovorí, pričom si postupne spája hovorené s jednotlivými aktivitami či osobami. To znamená, že ak sa dieťaťa rodič spýta: „Kde je dedo?“, dieťa je schopné ukázať prstom na správnu osobu. Táto rečová schopnosť sa zlepšuje v rozmedzí 10. až 18. mesiaca života dieťaťa. V čase dosiahnutia prvého roka dieťa začína produkovať prvé slová. Ročné dieťa má tendenciu opakovane používať maximálne dve až tri slová, pričom najčastejšie ide o pomenovania rodičov (mama, tata) a seba samého (baba). Pre toto štádium rečového vývoja sú príznačné aj zjednodušené výrazy pre jednotlivé slová, ktoré dieťa zatiaľ nedokáže bezchybne a zrozumiteľne vysloviť.

S blížiacim sa druhým rokom sa detská rečová schopnosť rozrastá o kratšie vety a časté používanie slovíčka „nie“. Ide totiž o obdobie vzdoru, v ktorom sa slová nesúhlasu stávajú u detí obľúbenými. Nie je vôbec žiadnym prekvapením, ak dieťa o sebe v tomto období hovorí v tretej osobe jednotného čísla. Detská reč sa špecifickejším spôsobom rozvíja medzi tretím a siedmym rokom života, keď je čoraz viac zapájané do kolektívov v rámci materskej a základnej školy. Vývoj reči možno registrovať z hľadiska výslovnosti, intonácie, rozširujúcej sa slovnej zásoby a neustálemu osvojovaniu si nových fráz.

Rečový vývoj predstavuje dlhodobý proces, ktorý by mal byť zo strany rodičov podporovaný a povzbudzovaný. S dieťaťom je potrebné trénovať, aby sa naďalej zlepšovalo. Po každom pokroku dieťaťa je vhodné aplikovať o úroveň náročnejšiu reč. To znamená, že ak dieťa nadobudlo schopnosť tvorenia jednoduchých viet, rodič by sa mu mal začať prihovárať formou súvetí. Podpora dieťaťa v rozprávaní by mala pozostávať aj z neustáleho očného kontaktu, pozorného počúvania a následného odpovedania.

Nadmerné oneskorenie rečového vývoja dieťaťa treba riešiť s odborníkmi, najprv s pediatrom a následne s logopédom. Nie vždy je za nedostatočným vývojom detskej reči neochota rodiča trénovať so svojou ratolesťou. Príčinou môže byť totiž nadmerné rozprávanie a stimulácia rečovej schopnosti dieťaťa. Rečový vývoj sa však môže oneskoriť aj z vážnejších dôvodov, a preto je potrebné dôsledne pristupovať k trénovaniu reči a pozorne sledovať potenciálne odchýlky. Opäť opakujeme, že mierne (aj polročné) odchýlky od vyššie rozpísaného vývojového procesu reči sú úplne bežné, a teda netreba hneď panikáriť, ak dieťa nechce rozprávať. Ako skúsené mamičky potvrdili, do tretieho roku života sa deti rozhodne rozrozprávajú, pričom následne ich už nejde zastaviť. Rodičia sa ani nenazdajú a zrazu majú doma zvedavé dieťa, ktoré potrebuje nutne odpoveď na každú jednu otázku.

^{Zdroj: Modrykonik.sk}

Pridať komentár

 

Ďalšie články z kategórie Detská poradňa