Imunologické okno u detí – čo podávať a aký je postup?

V čom spočíva imunologické okno, kedy je vhodné nahrádzať materské, resp. umelé mlieko príkrmami a akú úlohu zohráva lepok v období imunologického okna u detí si zhrnieme v nasledujúcich odsekoch nášho článku.

Čo to je imunologické okno?

Hoci sa pojem „imunologické okno“ často skloňuje spolu so slovom „mýtus“, čo spôsobuje najmä fakt, že sa v publikáciách a na internete začal objavovať až v posledných desaťročiach, imunologické okno je charakterizované ako štádium života dieťaťa, v ktorom dochádza k úplnému vymiznutiu protilátok, ktoré sa do krvi bábätka dostali ešte v priebehu tehotenstva. Bábätko sa v tejto fáze ocitá medzi 4. a 7. mesiacom života a v podstate ide o unikátne a ideálne obdobie na predstavenie alergénov vyvíjajúcemu sa organizmu dieťatka.

Je to najmä z toho dôvodu, že sa žalúdok dieťaťa nachádza v stave tolerancie voči neznámym alergénom v potravinách. Takouto formou je možné dosiahnuť tzv. orálnu toleranciu alergénov. Tá však nemusí nutne vzniknúť, ak detský organizmus príde do kontaktu s alergénmi príliš skoro alebo veľmi neskoro. Práve takýto postup vedie k vzniku potravinových alergií a rôznych ochorení týkajúcich sa intolerancií voči vybraným potravinám.

Postupne sa tvoriaci a budovaný imunitný systém bábätka sa stará o to, aby ničil baktérie nepatriace do organizmu, pričom zabezpečuje istú toleranciu voči jednotlivým potravinovým bielkovinám, čo znamená, že nedochádza k výrazným imunitným reakciám na podávanú stravu. V tomto prípade nejde tak o zavádzanie prvých príkrmov s cieľom nahradiť vybrané intervaly vyhradené pre dojčenie, ale skôr o iniciovanie procesu tvorby protilátok proti možným alergénom, ktoré by mohli v budúcnosti spôsobiť hlboko zakorenené alergie a intolerancie voči bežným surovinám.

Koncom minulého storočia odborníci odporúčali zavádzanie alergénov, resp. rizikových potravín, akými sú vajíčka, ryby, orechy či pšenica, do detského jedálnička až po 1. či dokonca 3. roku života dieťaťa. V priebehu ďalších desaťročí sa však dospelo k názoru, že v rámci detského vývoja dochádza k štádiu imunologického okna, keď sa postupným vystavením detského organizmu rozličným alergénom znižuje pravdepodobnosť vzniku potravinových alergií.

Existujú dokonca i štúdie, ktoré potvrdili, že deti prijímajúce arašidy pravidelne od nízkeho veku majú menšiu pravdepodobnosť výskytu alergie ako deti, ktoré sa tejto suroviny stránili. Aj napriek množstvu odborných štúdií ostáva otázka imunologického okna neprebádanou časťou detského vývoja, ktorá si vyžaduje veľmi opatrné zaobchádzanie, pričom najväčší pozor by sa malo dávať v prípade bábätiek, kde je na základe rodinnej anamnézy možná genetická dedičnosť potravinových alergií. Kým v prípade genetickej predispozície pochádzajúcej od oboch rodičov sa dieťa alergii so 70-percentnou pravdepodobnosťou nevyhne, alergia vyskytujúca sa len u jedného z rodičov znižuje riziko dedičného prenosu potravinovej alergie na 30 až 45 percent.

Kedy nahradiť mlieko príkrmom?

Materským mliekom by sa mali deti kŕmiť čo najdlhšie, čo však neznamená, že by mala ich výživa pozostávať len z tejto jednej zložky. Prikrmovanie, a teda postupné zavádzanie prvých príkrmov sa odporúča u dojčiat od 6. mesiaca života, pričom v prípade bábätiek odchovávaných na umelom mlieku sa hranica posúva na dobu ukončeného 4. mesiaca života dieťaťa.

Zavádzanie príkrmov však neznačí to, že sa automaticky prestáva dojčiť. Príkrmy by totiž mali spočiatku nahrádzať jedno, maximálne dve jedlá denne, pričom najčastejšími intervalmi prvých príkrmov sú obedné a predspánkové kojenia. Dojčenie a prikrmovanie teda idú ruka v ruke, pričom pre správnu tvorbu detskej imunity je vhodné do tohto stravovacieho kolotoča zaraďovať aj samotné alergény. Potrebné je však držať sa konkrétnych postupov, v ktorých spočíva samotné prikrmovanie, ale aj imunologické okno.

V prípade zavádzania príkrmov je dôležité, aby bola strava dostatočne vyvážená, pretože práve nezdravé zloženie komplementárnej výživy môže v budúcnosti viesť k zdravotným komplikáciám v podobe obezity, anémie a iných civilizačných ochorení spájaných s nedostatkom vitamínov a minerálov. Vysokým množstvom potrebných živín disponuje materské mlieko, ktoré okrem výživnej funkcie má aj ďalšiu, a to ochrannú. Obsahuje totižto rozličné látky chrániace organizmus dieťaťa pred zápalmi a baktériami, čo pomáha najmä v čase imunologického okna, keď sa bábätku vytvára orálna tolerancia voči istým potravinám. Práve preto je podstatné, aby sa popri zavádzaní príkrmov a alergénov do každodennej stravy bábätka stále dokrmovalo i materským mliekom.

Imunologické okno a postup zavádzania alergénov

Postupy zavádzania alergénov v rámci imunologického okna sa líšia v závislosti od konkrétnej krajiny. Ide najmä o rozšírenosť surovín využívaných v tej ktorej zemi. Kým u nás sa zameriavame najmä na možné intolerancie lepku a mlieka, resp. laktózy, v Severnej Amerike sa snažia do detského jedálnička čím skôr zakomponovať vajíčka a arašidy.

Ako a čo teda dávať ochutnávať bábätku počas imunologického okna? Kým zeleninové a mäsové príkrmy sa podávajú v dávke hodnej jedného dojčenia, podávanie potravín v rámci imunologického okna by sa malo započínať v naozaj malých množstvách, a to vo forme omrviniek z pečiva, obliznutím lyžičky predtým potretej avokádovou nátierkou či ochutnávaním minimálnych porcií jedál s obsahom vajíčok, arašidov, rybieho mäsa či citrusových plodov. V súvislosti s rybím mäsom je podstatná opatrnosť, a to nielen z hľadiska kvality danej suroviny, ale i stave vykostenia ryby pri kúpe.

Čo sa týka alergénov obsiahnutých v rozličných druhoch orechov, orieškov a semienok, je potrebné, aby sa bábätku podávali v malých množstvách a v jemne pomletej forme, čím sa u detí vyhnete riziku vdýchnutia týchto surovín.

Aj napriek tomu, že zavádzanie príkrmov a imunologické okno sú dva procesy nastoľovania potravinových návykov dieťaťa, ktoré sa z aspektu časového horizontu priam prekrývajú, je možné konštatovať, že je medzi nimi mierny rozdiel, a to najmä z hľadiska množstva podávaného jedla. Zatiaľ čo jeden príkrm potenciálne nahrádza jednu dennú dávku materského, resp. umelého mlieka, alergény sa v imunologickom okne podávajú formou pravidelného ochutnávania minimálnych kúskov, a teda omrviniek pečiva, zrniek ryže alebo kvapiek štiav z citrusových plodov.

Počas oboch týchto procesov môže dochádzať k negatívnym reakciám prejavujúcim sa prostredníctvom tráviacich ťažkostí, vyrážok či iných symptómov fyziologického charakteru, ktoré je potrebné u bábätiek veľmi dôkladne sledovať.

Laktóza v imunologickom okne u detí

Bábätko by malo počas imunologického okna stále prijímať materské, resp. umelé mlieko, pričom platí, že by ste sa mali obrovským oblúkom vyhýbať kravskému či inému živočíšnemu mlieku. Na mlieko živočíšneho pôvodu majú totiž mnohé dojčatá alergickú reakciu ešte pred dosiahnutím 6. mesiaca života, pričom tento fakt závisí najmä od času, kedy sa dieťa s bielkovinou pochádzajúcou zo živočíšneho mlieka prvýkrát stretne. Alergická reakcia na kravské mlieko u väčšiny detí zmizne do 1., prípadne 6. roku života dieťaťa.

V súvislosti s mliekom sa tiež neodporúčajú rastlinné alternatívy vo forme sójového, mandľového či kokosového mlieka. Tieto „mliečne“ verzie môžu taktiež vyvolať alergickú reakciu. Hoci ich hlavnou nevýhodou je ich neschopnosť pokrývania nutričných potrieb bábätiek. Túto „moc“ má výhradne materské mlieko, resp. umelé mliečne formuly.

Lepok u nedojčených i dojčených detí

V imunologickom okne ide teda v podstate o ochutnávanie stravy, ktorú ako rodič prijímate v blízkosti svojho dieťaťa. Dôležitou súčasťou tohto obdobia je predstavenie lepku detskému organizmu. Ak sa totiž tejto potravinovej zložke vystaví dieťa v neskoršom období, zvyšuje sa pravdepodobnosť vzniku celiakie, cukrovky a iných civilizačných ochorení.

Ako sme už vyššie spomenuli, materské mlieko má ochranný charakter, vďaka ktorému podávanie potravín s obsahom lepku dojčeným deťom nezaťažuje ich organizmus v takej miere, ako by si človek predstavoval. Umelé mlieka, resp. umelé mliečne formuly sú v dnešnej dobe upravené tak, aby sa zložením čo najviac priblížili materskému mlieku. To znamená, že aj v prípade detí živených umelým mliekom je zaradenie lepku do jedálnička bezpečné a prijateľné, no odporúča sa opatrnejší prístup ako u detí prijímajúcich materské mlieko.

Bez ohľadu na druh prijímaného mlieka (materského či umelého) je najpodstatnejšie, aby sa miera podávaného lepku regulovala. Veľké množstvo lepku sa totiž môže u dieťaťa v budúcnosti prejaviť práve vznikom celiakie. Spočiatku sa teda odporúča podávať bábätku približne 6 gramov pšenice denne, a to najmä vo forme pšeničnej múky primiešanej do zeleninového či ovocného príkrmu, prípadne v podobe sušienok a piškót vhodných pre daný vek.

Imunologické okno u detí – skúsenosti

Na známom diskusnom fóre Modrý koník sa objavila otázka súvisiaca s imunologickým oknom a postupným zavádzaním príkrmov a alergénov do jedálnička dieťaťa pred dosiahnutím prvého roku života. Diskutujúce vo viacerých prípadoch poznamenali, že prikrmovanie a navyknutie detí na alergény závisí najmä od individuálneho postoja dieťaťa voči ponúkanej strave. Kým niektoré deti bez problémov príkrmy prijmú, iné ich tvrdohlavo odmietajú, čo môže viesť mamičky k presunutiu postupného zavádzania komplementárnej výživy aj o niekoľko týždňov. Viaceré diskutujúce mamičky vyzdvihli dôležitosť zaradenia lepku do každodenného jedálnička dieťaťa, čo môže v budúcnosti pomôcť v predídení celiakii a iným civilizačným ochoreniam. V prípade lepku volili formu chlebových omrviniek či detských piškót namáčaných v nesladenom čaji.

Aj tu teda možno konštatovať, že každý prípad je čisto individuálny a závisí od matky či rady pediatra, čo sa dieťatku počas imunologického okna podáva. Potrebné je dodržiavať isté postupy tvorby detského jedálnička, regulovať množstvo podávaných surovín a následne sledovať jeho reakcie na konkrétnu stravu a jej jednotlivé zložky.

^{Zdroj: Modrykonik.sk}

Najčastejšie otázky – FAQ

Zaujímajú vás aj iné informácie súvisiace s témou imunologického okna a zavádzania alergénov či prvých príkrmov do jedálnička dieťaťa? Napadajú vám ďalšie otázky, na ktoré odpoveď neodznela v texte článku ani v sekcii otázok a odpovedí? Neváhajte nám ich položiť v komentároch pod článkom. Odpovieme na ne čo najskôr.

Pridať komentár

Ďalšie články z kategórie Deti

Diastáza u detí aj malého bábätka. Ako vyzerá diastáza brušných svalov?

Sladká chrasta – impetigo. Akú masť a iná liečba

Potničky u bábätka (novorodenca) a malých detí

Ovčie kiahne u detí. Príznaky (Jedna vyrážka), priebeh, prenos a inkubačná doba

Piata choroba u detí. Červené fľaky ako príznaky