Anna Viľchová (Emocionálny kompas): Ak chceme, aby naše dieťa zdravo pracovalo s emóciami, musíme začať od seba

Jedna zo zakladateliek Emocionálneho kompasu Anna Viľchová sa s nami v rozhovore podelila o to, na akom princípe výučba sociálnych zručností (ktoré zahŕňajú rôzne emócie), funguje. Napriek tomu, že je primárne Emocionálny kompas určený pre deti, čerpať z neho môžu i rodičia. Viac zaujímavých informácií si prečítate v rozhovore.

Veľa rodičov si myslí, že je normálne, ak dieťa nezvláda emócie, veď časom sa to naučí. Odkedy by mali rodičia venovať čas rozvoju emocionálnych zručností svojho dieťaťa?

Je to naozaj tak. Ako deti sa rodíme úplne zavíslí na našich rodičoch, nemáme ešte vyvinutú schopnosť vedome pracovať s emóciami. Aj keď si to možno neuvedomujeme, deťom pomáhame regulovať ich emócie už od narodenia. Keď nám bábätko dá najavo svoj smútok alebo hnev plačom a my si ho privinieme, objímeme alebo mu naplníme základné potreby ako jedlo či spánok, už vtedy mu pomáhame regulovať emócie. Na začiatku je regulácia emócií u dieťaťa plne závislá od rodiča, novorodené bábätko sa nedokáže samo upokojiť ani si naplniť potreby, ktoré mu jeho emócie signalizujú. Postupom času, ako dieťa rastie, mu dokážeme pomáhať k tomu, aby emócie zvládalo s našou pomocou a v primerane náročných situáciách aj samo. Kľúčovým krokom pri učení sa zvládať emócie zdravým spôsobom je napríklad to, že dieťatku pomenovávame emócie, ktoré vidíme, napríklad „Zdá sa mi, že si teraz nahnevaná, lebo už musíme ísť z ihriska domov“, alebo „Vidím, že si naozaj smutný, že ti brat to autíčko vzal“. Deti sa tak postupne učia orientovať samy v sebe, spájať si názvy emócií s tým, čo cítia vo vnútri. Časom tak dokážu pomenovať, že sú šťastné, nahnevané či vystrašené, čo je kľúčovým predpokladom k tomu, aby vedeli so svojou emóciou ďalej pracovať. Následne vieme dieťaťu pomôcť budovať si vlastný arzenál tzv. zvládacích stratégií, ktoré môže dieťa použiť, keď prežíva niečo náročné – môžu to byť dychové cvičenia, pohyb, tvorivá činnosť, obľúbená plyšová hračka, objatie, čokoľvek je v tej chvíli bezpečné pre okolie aj pre dieťa samotné. Tieto kroky dokážeme s dieťaťom robiť už od batoľaťa. Nezaručia, že dieťa nebude emócie prežívať a dávať najavo, to ani nie je možné – každý z nás ich prežíva denne desiatky, príjemných i nepríjemných. Môžeme mu však pomôcť mať k emóciám zdravý vzťah namiesto ich potláčania či ventilovania ich na svojom okolí. Dôležitým predpokladom je však to, že sa dokážeme pozrieť na to, aký máme vzťah k svojim vlastným emóciám a ako ich dokážeme zvládnuť. To, čo chceme naučiť deti, by sme totiž mali najprv dokázať sami. Neznamená to, že musíme byť dokonalými rodičmi, ale deti sa najviac a najrýchlejšie učia pozorovaním správania dospelých. Ak teda chceme, aby naše dieťa zdravo pracovalo s emóciami, musíme začať od seba.

Ako emocionálna výučba prebieha a akým spôsobom dokáže dieťaťu pomôcť?

Učenie sa práci s emóciami prebieha trochu inak v domácom a v školskom prostredí. V školskom prostredí a v kolektíve je možné využívať súbor zážitkových aktivít a príbehov, ktoré s následnou reflexiou pomáhajú deťom rozvíjať schopnosť pomenovať a zdravo zvládať emócie. Pani učiteľka napríklad prečíta deťom krátky príbeh a spoločne sa rozprávajú o tom, ako sa postava v príbehu cítila, prečo asi prežívala tieto emócie, a čo by jej bolo pomohlo. Následne si deti tieto uvedomenia dokážu prepojiť s vlastnou skúsenosťou a pomenovať, kedy sa ony cítia šťastné či smutné, alebo napríklad identifikovať, čo im prináša pocit pokoja. V metodikách Emocionálneho kompasu učitelia a učiteľky nájdu veľa príbehov, pohybových a zážitkových hier, ktoré spoločne s otázkami k reflexii podporujú deti k zdravému zvládaniu emócií. V domácom prostredí máme viac možností využiť situačné momenty, ak nemáme väčší počet detí, organizované kolektívne aktivity by tu boli asi náročné. Je to teda už spomínané využitie každodenných situácií na rozvíjanie schopnosti pomenovať emócie a vnímať, čo pomáha a čo potrebujem. Podobne ako v škole však dokážeme využívať napríklad silu príbehov, knižných, alebo rozprávok v televízii na to, aby sme sa s dieťaťom rozprávali o tom, čo jednotlivé postavy prežívajú a čo im pomáha emócie zvládnuť tak, aby to bolo pre všetkých bezpečné. V oboch prostrediach tiež rovnako platí dôležitosť modelovania – ak chceme, aby deti zdravo pracovali so svojimi emóciami, musíme im to najprv ukázať na vlastnom príklade.

U detí treba rozvíjať nielen zvládanie hnevu, ale aj láskavosť. Aké aktivity sú na to najvhodnejšie?

Láskavosť je jednou zo sociálnych zručností, ktorú u detí rozvíjame aj v programe Emocionálny kompas. Veľmi obľúbené, ak nie najobľúbenejšie sú v celom programe práve aktivity patriace do celku o láskavosti, kde deti majú možnosť navzájom sa oceniť a povedať jeden druhému, čo si na sebe vážia. Jedna z takýchto aktivít, Umývacia linka, predstavuje aktivitu, kde sa deti zoradia do dvoch oproti stojacich radov. Jedno dieťa následne prechádza stredom, ako autíčko umývacou linkou, a ostatné deti mu hovoria, čo je na ňom pekné, čo si na ňom cenia a vážia. Toto sú aktivity so silným pozitívnym zážitkom, z ktorých deti dokážu čerpať niekoľko týždňov alebo mesiacov a dostávame na ne výborné spätné väzby. Ďalšími alternatívami aktivity sú nastrihané papieriky, kde si deti navzájom píšu odkazy a lepia ich na papier spolužiakovi/spolužiačke, alebo ich vhadzujú do jeho/jej pohárika láskavosti. Je obzvlášť dôležité venovať sa tejto téme, pretože sme často orientovaní a zameraní na riešenie problémov – v škole či doma, a na zvládanie nepríjemných emócií. Zabúdame však popri tom posilňovať príjemné zážitky a zdroje, a práve pri téme láskavosti je na toto výborný priestor. Veď keď si len predstavíme, ako sa cítime my sami, keď nás niekto pochváli alebo ocení a ako často sa nám to v živote stáva? Je prirodzené, že túto potrebu majú aj deti.

Ako vznikla myšlienka Emocionálneho kompasu? Čo presne je jeho náplňou?

Emocionálny kompas vznikol kombináciou rôznych faktorov – ako učiteľka detí na základnej škole som každý deň zažívala, aké dôležité je naučiť deti pracovať s emóciami, spolupracovať, riešiť konflikty na to, aby sme sa vôbec dokázali venovať učivu a akademickému výkonu. Každý deň som si googlila aktivity, ktoré by mi pomohli sociálne a emocionálne zručnosti u detí rozvíjať, čo mi však zaberalo veľa energie a času. Následne som si počas materskej sama prešla silnými úzkosťami a vyhorením. Na to, že to, čo cítim, sa volá úzkosť, som prišla v 26 rokoch. Zamýšľala som sa teda nad tým, že je tu niekde chyba – zdravá práca s emóciami nechýbala len mojim deťom, ktoré pochádzali zo sociálne znevýhodneného prostredia, mala som v nich medzery aj ja. Spoločne s Lenkou Svoradovou, ktorá je spoluzakladateľkou programu a tiež horí pre túto tému, sme sa teda začali pozerať na to, čo hovoria dáta, a tie sú alarmujúce. Podľa štúdie PISA patria slovenské deti medzi najnešťastnejšie v rámci krajín OECD, a viac než polovica školákov má podľa štúdie HBSC problémy s emóciami, koncentráciou alebo správaním. Začali sme teda skúmať najlepšiu prax v zahraničí a najnovšie metaštúdie a spoločne s tímom odborníkov a odborníčok sme sa rozhodli vytvoriť program, ktorý by v podmienkach slovenského školstva dokázal rozvíjať v školách sociálne a emocionálne zručnosti. Vyvinuli sme a stále vyvíjame ľahkopoužiteľné metodiky pre každý ročník, aby učitelia a učiteľky, ktorí sa chcú téme venovať, nemuseli tráviť hodiny na googli a zároveň mali k dispozícii vypracovaný a odborný materiál, s ktorým môžu v triedach pracovať počas celého školského roka. Náplňou Emocionálneho kompasu a jeho metodík sú teda rôzne aktivity, ktoré učia deti rozpoznávať, porozumieť a adekvátne reagovať na vlastné emócie, ako aj emócie ostatných a budovať sociálne zručnosti, ako napríklad láskavosť, spolupráca alebo riešenie konfliktov. Okrem metodík sú zapojeným učiteľom a učiteľkám k dispozícii tiež webináre, ktoré sú zamerané na ich vlastné duševné zdravie a podporu práce s emóciami a prevenciu vyhorenia.

Školám ponúkate metodiky, ako pri emocionálnom vzdelávaní postupovať. Akým spôsobom ste tvorili ich obsah?

Obsah metodík bol vytváraný v spolupráci s odborníkmi a odborníčkami na psychológiu a vzdelávanie, pričom sme sa opierali o overené výskumy v oblasti emocionálnej gramotnosti a duševného zdravia. Keďže Emocionálny kompas je systematický a dlhodobý program – vyvíjame metodiky pre každý ročník –, do úvahy sme brali vek detí, ich vývojové štádium a špecifické potreby jednotlivých vekových kategórií. Dôležitou súčasťou tvorby bolo aj zapojenie učiteľov a učiteliek, ktorí poskytovali nesmierne cennú spätnú väzbu a pomáhali prispôsobiť obsah reálnym podmienkam v školách.

V čom sa líši metodika vzdelávania pre jednotlivé ročníky?

Metodiky sú prispôsobené jednotlivým ročníkom tak, aby zohľadňovali vekové a vývojové špecifiká detí a budovali u nich jednotlivé zručnosti postupne. Pre mladšie deti sú aktivity zamerané viac na základy rozpoznávania emócií a jednoduché spôsoby ich zvládania. Na prvom stupni sa venujeme základným emóciám radosti, smútku, hnevu, strachu a pokoja a rozvíjaniu sociálnych zručností, ako láskavosť, aktívne počúvanie, spolupráca komunikácia a pod. Na druhom stupni deti sa obsah zameriava na schopnosť rozoznávať širšiu škálu emócií a aktivity sú zamerané nielen na offline, ale aj online prostredie, kde dnešné deti trávia veľa času. Je preto kľúčové, aby sa naučili vnímať, ako sa vo svojom online priestore cítia, kedy im je príjemne, kedy nepríjemne a čo s tým môžu robiť. Pomôcť im v tom môže aj aplikácia Môj kompas, ktorú sme vytvorili pre deti od 11 rokov, mládež a dospelých, ktorá pomáha rozvíjať schopnosť pomenovať emócie a obsahuje vyše 40 tipov na rôzne možnosti ich zdravého zvládania. Rozvíjame tiež zložitejšie sociálne zručnosti na základe modelových situácií tvorených na základe toho, čo deti a mládež v jednotlivých obdobiach prežívajú a čo je pre nich zaujímavé.

Ako jednotlivé hodiny prebiehajú? Aké konkrétne aktivity emocionálne vzdelávanie zahŕňa?

Aktivity v Emocionálnom kompase sa v triedach dejú počas ranných kruhov (krátkych 15-minútových stretnutí pred vyučovaním) a triednych komunít (45-minútových hodín, triednická alebo iná disponibilná hodina). Aktivity v Kompase nie sú postavené na akademických schopnostiach (t. j. čítanie, písanie), ale na zážitkových aktivitách a – pohybových a zmyslových aktivitách, videách, kreslení, diskusii. Neoddeliteľnou súčasťou každej aktivity je aj reflexia, kde deti reflektujú na daný obsah a na to, ako sa počas aktivity cítili a čo im priniesla. Je to kľúčová časť procesu učenia sa, keď si dieťa má možnosť uvedomiť, čo si chce z danej aktivity odniesť pre bežný život, neostávame tak len pri pozitívnom zážitku z aktivity, ale prehlbujeme pravdepodobnosť, že dieťa danú zručnosť využije vo svojom živote. Cieľom je vždy podporiť u dieťaťa danú zručnosť a zároveň vytvoriť bezpečné prostredie, kde deti môžu otvorene hovoriť o svojich pocitoch a učiť sa, ako ich bezpečne spracovávať​.

Je Emocionálny kompas určený iba pre deti, alebo z neho môžu čerpať aj rodičia?

Emocionálny kompas na prvom stupni obsahuje tiež pracovné listy ku každému celku, ktorý donesie dieťa každé dva týždne domov. Tento pracovný list obsahuje popis toho, čo sa dieťa posledné dva týždne v Kompase učilo, otázky pre rodiča, ktorými môže danú tému otvoriť s dieťaťom v domácom prostredí a krátku domácu úlohu pre dieťa, aby si dokázalo budovanie jednotlivých zručností prepájať aj s inými prostrediami, ako je to školské (napríklad úloha zameraná na to, aby dieťa nakreslilo, kedy sa doma alebo vonku k niekomu správalo láskavo). Tieto pracovné listy máme k dispozícii v štyroch jazykoch – v slovenčine, rómčine, maďarčine a ukrajinčine. Minulý rok sme však vytvorili aj Emocionálny kompas na doma, ktorý pomáha rodičom a deťom od 5 do 15 rokov zdravo pracovať s emóciami a budovať láskavé vzťahy v rodine. Obsahuje množstvo užitočných informácií pre rodičov a aktivity pre deti v rôznych vekových kategóriách.

Ako na Emocionálny kompas reagujú deti a aký má ohlas u učiteľov?

Deti reagujú na program veľmi pozitívne, je to pre nich neformálny čas, keď majú možnosť zdieľať, ako sa cítia, sú vypočutí a majú priestor lepšie sa spoznať a prehĺbiť vzťahy so spolužiakmi a spolužiačkami. Od učiteľov a učiteliek vieme, že sa vďaka Kompasu darí začleniť do kolektívu deti, ktoré sú z rôznych dôvodov vyčleňované, darí sa prostredníctvom aktivít tvoriť silný triedny tím, kde sa nikto necíti sám/sama. Na druhom stupni vieme o deťoch aj celých triedach, kde deti robia pred písomkou upokojujúce dychové a sprítomňovacie cvičenia, u niektorých detí došlo vďaka zlepšeniu práce s emóciami aj k zlepšeniu prospechu a známok. Meriame však aj dopad programu v triedach, v minulom šk. roku sa deti výrazne posunuli v schopnosti pomenovať zdravé spôsoby zvládania emócií a v tom, že tieto spôsoby uplatňujú v praxi. Zlepšili sa aj v schopnosti byť láskaví k ostatným, v spolupráci a pozitívnom vnímaní rozmanitosti. Program oceňujú aj samotní učitelia a učiteľky, vďaka programu sa v minulom školskom roku duševné zdravie učiteliek na 2. stupni zlepšilo priemerne o 29 %, čo im umožňuje cítiť sa v triede spokojnejšie a zároveň efektívne podporovať svojich žiakov.

Pridať komentár

 

Ďalšie články z kategórie Rozhovory