Dysfázia – vývinová porucha reči. Oneskorený vývin reči u detí
Problémy s vývinom reči u detí sú čoraz bežnejšie. Samozrejme, nie z každého nezdaru vo výslovnosti, chyby pri čítaní, písaní alebo neporozumenia verbálnych pokynov je potrebné vytvárať diagnózu. Čo však, ak ide o špecificky narušený vývin reči prejavujúci sa chronologicky? V takom prípade sa možno stretnúť s pojmom dysfázia, ktorý definuje systematické narušenie oblasti rečového vývinu. Narušené môžu byť jedna alebo viacero oblastí vo vývine reči, pričom sa prejavujú s pribúdajúcim vekom. Problematický vývin reči vplýva aj na psychické profilovanie dieťaťa. Následne sú narušené komunikačné schopnosti dieťaťa (NKS) a vzniká komplexný problém, ktorý sa môže prejaviť v celkovej neschopnosti používania jazyka. Ako sa oneskorený vývin reči prejavuje? Pomáhajú na dysfáziu cvičenia? Čo je to expresívna dysfázia?
Autor:Anna Vargová
Aktualizované: 17.08.2023
Vedeli ste, že narušením komunikačných schopností, teda vývinovou dysfáziou trpí približne 4 až 7 % detí? Ak sa vám zdá, že vaše dieťa v komunikácii výrazne zaostáva za rovesníkmi, vývin reči je spomalený, tvorba viet či gramatických konštrukcií predstavuje problém, slovná zásoba nepribúda a objavuje sa tiež problém s porozumením, je potrebné spozornieť. Diagnostika vývinovej dysfázie je však relatívne komplikovaná a komplexná záležitosť. Narušený vývoj reči – vývinovú dysfáziu možno diagnostikovať až zhruba medzi 3. až 4. rokom života, niekedy diagnostika prebieha dokonca až neskôr (5. – 7. rok). Rozlišovať tiež treba, či narušený vývoj reči nie je sprievodným symptómom inej poruchy u dieťaťa. Ako sa u detí prejavuje takýto špecificky narušený vývin reči?
Dysfázia – vývinová porucha reči a jej príčiny
V súvislosti s poruchami reči a rečovým vývinom u detí je pre rodičov niekedy veľmi náročné určiť, s akou komplikáciou sa v určitom období u dieťaťa stretávajú. Ak pozorujete u dieťaťa výrazné nedostatky v reči, najlepšie je obrátiť sa na odborníka – pediatra či logopéda, vykonať prvotnú diagnostiku a stanoviť postup. V určitých fázach je totiž prirodzené, že u niektorých detí je vývin reči spomalený a komunikačné schopnosti oslabené. Chronologicky a s prispením rečových cvičení sa tieto nedostatky redukujú. Problémom môže byť, ak ide o systematické narušenie oblastí vývinu reči v priebehu rastu dieťaťa.
Pre vývinovú dysfáziu sú typické problémy (príznaky), ako náročná tvorba viet a súvetí, nezrozumiteľné slová, malá slovná zásoba, problémom je aktívna komunikácia i porozumenie hovorenej rečí. Narúšať môže aj iné oblasti – horšia pamäť, nedostatočná koncentrácia, zhoršená motorika.
Definícia pojmu dysfázia má niekoľko špecifík. V jednoduchosti by sa dalo povedať, že dysfázia predstavuje oneskorený vývin reči, neprimeraný veku dieťaťa. Z komplexného hľadiska je však definícia tejto poruchy omnoho rozsiahlejšia. Primárna vývinová dysfázia je charakteristická tým, že vývin reči u dieťaťa zaostáva za ostatnými oblasťami a dôvodom pritom nie je iná vývinová porucha. Zatiaľ čo mentálny vek, telesný a dušený vývin napreduje, rečové schopnosti dieťaťa stagnujú. Narušený vývin reči môže byť tiež symptómom inej zdravotnej komplikácie – diagnózy (detská mozgová obrna, mentálna retardácia, autizmus, porucha zraku či sluchu, operácia lebo úraz mozgu, trauma). V takom prípade ide o sekundárne symptómy iného javu a diagnostikované môžu byť aj ďalšie poruchy.
Samotné príznaky dysfázie sú veľmi variabilné, pretože existuje viacero typov dysfázií. Niektorá odborná literatúra uvádza štyri typy, no nájdete tiež odborné zdroje, ktoré hovoria o zmiešanej dysfázii, ktorá môže zahŕňať všetky ostatné typy a prejavovať sa môže zmiešanými príznakmi.
- Expresívna dysfázia – prejavuje sa relatívne nenápadne, vývin reči začína u detí pomerne prirodzene, no neskôr nastáva stagnácia, slovná zásoba sa nerozširuje, dieťa sa snaží komunikovať, no využíva viac gestikuláciu a akciu (neverbálna komunikácia), verbálne prejavy zaostávajú.
- Fonologická dysfázia – dieťa má problém rozlišovať zvuky, hovorenú reč, objavuje sa problém s vnímaním a analýzou rečového prejavu, vývin rečí sa tak spomaľuje a objavujú sa artikulačné defekty.
- Receptívna dysfázia – dieťa vníma akustické znaky reči, no nedokáže ich rozlišovať, objavujú sa preto problémy s porozumením. Dieťa sa ťažšie orientuje, nevníma asociácie, jednoduché protiklady, zaostáva abstraktné myslenie a dožaduje sa opakujúcich sa rituálov. Takéto narušenie komunikačných schopností sa dá ľahko zameniť s autizmom.
- Zmiešaná dysfázia – diagnosticky sa objavuje najčastejšie, pretože spája expresívne, fonologické i receptívne symptómy narušeného vývoja reči. Typicky sa prejavuje nedostatočnou schopnosťou rozumieť hovorenému slovu a zároveň je pre dieťa problém skladať gramaticky zložitejšie vetné skladby, obsah verbálnej komunikácie je nepresný a často dochádza k používaniu nevhodných slov.
Príčiny vzniku vývinovej dysfázie
V praxi sa za najčastejšiu príčinu vzniku vývinovej dysfázie považuje mozgová dysfunkcia. Vývinová dysfázia nesúvisí s priamym poškodením mozgu, ale môže ísť často o nepatrné abnormality na mozgovej kôre. Tieto jemné abnormality postihujú ľavú hemisféru mozgu, kde sa nachádza rečové centrum. Niektorí odborníci výskyt vývinovej dysfázie pripisujú nedostatočnému prísunu kyslíka do mozgu počas tehotenstva alebo pri pôrode. Rizikové sú napríklad predčasne narodené deti alebo deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou.
Niektoré názory sa zasa odvolávajú na genetické anomálie, ktoré ovplyvňujú neurónové procesy v mozgu a spôsobujú jeho neoptimálnu aktivitu. Takýto špecificky narušený vývin reči sa teda v prípade výskytu zvyčajne objavil aj u rodičov alebo starých rodičov. Výskumníci tiež poukazujú na nedostatočnú vedomosť rodičov v súvislosti s vývinom reči u detí a rečovou stimuláciou. Zo strany rodičov môže dôjsť k zanedbaniu interakcie medzi nimi a dieťaťom a neposkytujú mu tak dostatok rečových stimulov pre optimálny rečový vývin. V rámci konkrétnych teórií o príčinách vzniku tejto poruchy reči je vnímať širší rozmer, pretože zvyčajne sú príčiny vzniku multifaktoriálne.
Špecifickú kategóriu pri určovaní príčin vzniku dysfázie predstavuje situácia, keď ide o narušenie vývinu reči z dôvodu iného primárneho ochorenia. Môže dokonca ísť o fyzické prekážky, ktoré rečový prejav u dieťaťa komplikujú a spôsobujú jeho oneskorený vývin.
Je dôležité si uvedomiť, že vývinová dysfázia nie je spojená s fyzickým poškodením rečových orgánov či mozgu, ale skôr s odchýlkami v neurologickom vývoji mozgu. Výskyt dysfázie môže byť rôzny a jej príčiny nie sú vždy jasné. Preto je dôležité, aby deti s podozrením na vývinovú dysfáziu boli čo najskôr diagnostikované a dostali vhodnú terapiu, ktorá podporí ich rečový vývoj a zlepší narušené komunikačné schopnosti.
Vývinová dysfázia – príznaky
Variabilita príznakov – prejavov u detí s vývinovou dysfáziou je pre diagnostiku tejto poruchy vo vývine reči najväčšou komplikáciou. Veľmi často sa pre veľké množstvo príznakov stáva, že sa zamieňa s klasickým oneskorením vo vývine reči. Príznaky vývinovej dysfázie sa však dajú od klasického oneskoreného vývinu rečí odlíšiť tým, že sa netýkajú len samotnej rečovej produkcie, ale tiež súvisia s porozumením a objavujú sa tiež deficity v pamäťovej funkcii, grafomotoriky či jemnej motoriky. Aké prejavy vývinovej dysfázie si všímať u dieťaťa?
- Oneskorený vývoj reči.
- Horšia výslovnosť slov, komolenie a skracovanie dlhších slov, zamieňa hlásky a slabiky.
- Nesprávny slovosled vo vete, zlé skloňovanie, zlé štylizovanie viet.
- Výrazne obmedzená slovná zásoba, využívanie rovnakých slov na vyjadrenie iných javov.
- Problém so spájaním slov a používaním predložiek či zámen.
- Nedostatočná schopnosť porozumenia reči, využívanie neverbálnych prejavov – gestikulácie a abstraktných pojmov.
- Nedostatky v oblasti grafomotoriky a jemnej motoriky – roztrasené čiary, horšie priestorové využitie pri písaní, zhoršená orientácia v priestore pri pohybových hrách.
- Deficit krátkodobej pamäti, dieťa nereaguje na pokyny rodiča.
- Objavuje sa nejednotná laterálna preferencia, ani jedna z rúk nie je uprednostňovaná (menej častý výskyt).
- Horšia schopnosť nadväzovať kontakty v kolektíve, vyhľadávanie členov rodiny z dôvodu pocitu lepšieho porozumenia.
- Dieťa môže rozprávať málo a nie je schopné viesť dialóg.
Najčastejšie sa prvé vážnejšie príznaky objavujú s nástupom do škôlky. Prejavy dysfázie negatívne vplývajú aj na psychologický vývoj dieťaťa. Problémom nie je len vytváranie väzieb so svojím okolím. Prejavy vývinovej dysfázie nesúvisia len s nedostatočnou schopnosťou v produkcii reči, takisto vplávajú na emocionalitu dieťaťa, ovplyvňujú neskôr schopnosť učiť sa (pozn. objaviť sa môžu aj problémy s čítaním a písaním – dyslexia, dysortografia), u takýchto detí sa buduje nízke sebavedomie, môžu mať pocit menejcennosti, vyhýbajú sa úspechu, pretože sa nevedia alebo boja prejaviť. Deti s vývinovou dysfáziou však zvyčajne nemajú nedostatky v intelekte alebo v rozumovom vývoji a objaviť sa môžu len drobné odchýlky.
Dysfázia alebo autizmus?
Dieťa s dysfáziou nedokáže byť často spontánne, je utiahnuté a nedokáže aktivovať svoje adaptačné mechanizmy. Má radšej opakujúce sa rituály, ktoré uňho vyvolávajú pocit, že niečo pozná, rozumie tomu a vie to vyjadriť. Nie je také frustrované z potenciálneho neúspechu alebo výsmechu. Takéto deti sú emocionálne oslabené a frustrácia z ich zjavného „nedostatku“ u nich zapríčiňuje nízku hladinu tolerancie. Takéto deti sú následne vzťahovačné, odmietavé, konfliktné či dokonca agresívne a môžu sa pridať rôzne poruchy správania a koncentrácie.
Niektoré črty sú pri deťoch s vývinovou dysfáziou typické pre autizmus. Pre autizmus je zasa typický oneskorený vývoj reči. Autistické deti si vyžadujú opakujúce sa činnosti, boja sa zmien a je pre ne náročný proces adaptácie a schopnosť tolerovať niečo/niekoho. Preto sa niekedy stáva, že rodič indikuje prejavy typické pre dysfáziu, no zamení si ich s autizmom. Situácia môže byť taktiež opačná.
Diagnostika dysfázie – NKS
Pre stanovenie diagnózy je potrebné vyhľadať pomoc špecialistov. V diagnostike i následnej terapii je veľmi dôležité, aby fungovala súčinnosť jednotlivých odborníkov. Zvyčajne ide o trojlístok logopéd, neurológ a detský psychológ (pozn. prípadne sa môže zapojiť aj špecializovaný foniater). Takisto je potrebná súčinnosť predškolských a elementárnych inštitúcií, ktoré dieťa navštevuje. Vyššie uvedené príznaky dysfázie je možné pri včasnej diagnostike a terapii odstrániť alebo zmierniť natoľko, že dieťaťu nebudú spôsobovať žiadny významný hendikep. Presnú diagnostiku je možné vykonať až vo veku 3. – 4. rokov. Do tohto obdobia ide len o podozrenie na túto vývinovú poruchu reči a nemožno ju nijakým spôsobom potvrdiť. V niektorých prípadoch dokážu odborníci dysfáziu potvrdiť len vo vyššom školskom veku 6. – 7. rokov.
Vyšetrením u detského neurológa sa zisťuje, či za takýmito príznakmi nie je zjavná neurologická porucha. Úlohou logopéda je diagnostikovať úroveň rečového prejavu a porozumenia reči. Zameriava sa takisto na artikuláciu a gramatiku – verbálnu časť. Mnoho skúsených logopédov vychádza aj zo svojich skúseností, pretože z praxe poznajú viaceré chronické symptómy. Psychológ sa zameriava na neverbálne javy a komparatívne sleduje výkon dieťaťa aj v oblasti verbálneho prejavu. Ak sú neverbálne prejavy v komunikácii dominantnejšie, ide o jasný prejav vývinovej dysfázie. Pri diagnostike je dôležité, aby psychológ a logopéd vzájomne zhodnotili, či dieťa zaostáva v rámci jazykových a rečových oblastí alebo sú narušené aj iné kognitívne funkcie. Narušené komunikačné schopnosti (NKS) totiž nemusia automaticky znamenať výskyt dysfázie.
Dysfázia – terapia a cvičenia
Terapia v súvislosti s vývinovou dysfáziou je dlhodobá. Vzhľadom na to, že u týchto detí sú v školskom veku často prítomné komplikácie s učením, je dôležité vhodnou terapiou tieto nedostatky eliminovať. Terapia, ako aj pri mnohých iných poruchách reči, je komplexná. Keďže u dieťaťa s dysfáziou nie je problémom len výslovnosť, ale aj porozumenie či gramatika, musia sa stanoviť postupné ciele. Samotná terapia je veľmi individuálna. Logopéd v spolupráci so psychológom stanoví ideálne metódy liečby. Nie je pravda, že psychológa je potrebné vyhľadať len vtedy, ak už dieťa má emocionálne ťažkosti.
Pri liečbe sa postupuje systematicky, aby sa dosahovali čiastkové ciele. Postup je vhodné nechať na logopéda. Rodičia by mali dodržiavať jeho odporúčania, ktoré zabezpečia kvalitnú a dostatočnú komunikáciu. Ak dieťa navštevuje základnú školu, špeciálny pedagóg musí poznať celú anamnézu a detaily diagnostiky, aby spôsob výučby prispôsobil dieťaťu. Existujú metódy a cvičenia pre dysfáziu a odstránenie jej prejavov. Musia však mať presnú postupnosť. Systematicky sa nacvičuje správne používanie gramatických postupov, artikulácia a iné. Vhodnými postupmi sa postupne kompenzujú prejavy dysfázie.
Rodičom sa odporúča s deťmi čítať krátke texty, prezerať interaktívne knižky a komunikovať o tom, čo dieťa vidí, podporovať jeho komunikačné schopnosti. Rodič musí dbať na správnu výslovnosť a vetné skladby. Rozvoj porozumenia je kľúčový preto, aby si dieťa osvojilo hovorenú reč. Zároveň sa dieťa na obrázky sústreďuje viac ako na dlhý súvislý text. Opakovanie rovnakých textov rad za radom je skvelé aj pre rozvoj artikulácie. Dobré pre rozvoj pamäti a reči je aj učenie sa krátkych textov naspamäť. Viacero rodičov pri včasnej diagnostike pristúpilo k odloženiu povinnej školskej dochádzky o jeden rok, aby následné zaškolenie dieťaťa prebehlo efektívnejšie. Vhodným riešením môže byť nultý ročník.
Dysfázia (oneskorený vývin reči) – skúsenosti
Téma dysfázie sa rieši aj na rôznych fórach a vo viacerých diskusiách. Predovšetkým si mamičky a rodičia vymieňajú svoje skúsenosti s príznakmi, následnou diagnostikou a terapiou tejto poruchy reči. Väčšina mamičiek odporúča pri podozrení najskôr vyšetrenie u neurológa, ktorý dokáže vyšetreniami určiť, či nejde o neurovývinovú poruchu. Následne je potrebná návšteva logopéda a psychológa. Viacero mamičiek pozoruje príznaky, ako neverbálna komunikácia gestami, slabá slovná zásoba alebo problémy s čítaním a písaním. Deti s dysfáziou podľa nich tiež majú problém použiť rozvité vety a nedokážu viesť dialóg. Niektoré mamičky tiež poukazovali na motorické nedostatky, ktoré súviseli s nekoordinovaným pohybom. Jedna z mamičiek pomáhala dieťaťu pri každom slove vizualizáciou, kartičkami a obrázkami, vďaka čomu sa uňho rozvíjalo tiež porozumenie. Diskutujúce sa však zhodujú v jednom – že je potrebná odborná diagnostika a terapia.
Zdroj: Modrykonik.sk
Najčastejšie otázky – FAQ
Zaznamenali ste u vášho dieťaťa problém s vývinom reči? Pozorujete narastajúci rozdiel medzi rečovými schopnosťami vášho dieťaťa a ostatnými rovesníkmi? Napriek tomu, že oneskorený vývin reči nemusí okamžite znamenať vznik závažnej rečovej poruchy, nedostatky vo vývine reči si je potrebné všímať. Narušený vývin reči totiž môže mať pôvod aj v inej vývinovej poruche u dieťaťa – detská mozgová obrna, porucha sluchu, ochorenie zraku, autizmus či dokonca môže ísť o jav vyskytujúci sa po úraze mozgu. Príčin, rovnako ako príznakov dysfázie môže byť široké spektrum. Máte skúsenosť s narušeným vývinom reči – dysfáziou? Budeme radi, ak sa o svoje skúsenosti, tipy, rady a odporúčania podelíte v diskusii pod článkom.
Aké sú príznaky vývinovej dysfázie?
Aká je to expresívna dysfázia?
Ako čítajú deti s dysfáziou?
Pridať komentár
