Čo nedokáže autista?

Vznik autizmu je zväčša podmienený genetikou. Významnú rolu však môžu niekedy zohrať aj komplikácie pri pôrode alebo škodlivé vplyvy počas tehotenstva, ako je fajčenie, užívanie alkoholu, drog či niektorých liekov. Pre autistu je od detstva charakteristické rozdielne vnímanie sveta ako celku a jeho jednotlivých aspektov. Autizmus nie je možné vyliečiť ako nejakú chorobu. Ide totiž o dlhodobý, resp. doživotný stav, s ktorým sa musí daný človek a jeho okolie naučiť žiť, pretože sa doslova stáva neoddeliteľnou súčasťou jeho identity. Osoby s poruchou autistického spektra čelia ťažkostiam v súvislosti s komunikáciou a sociálnou interakciou. Problémy im tiež robí predstavivosť.

Pre správanie autistickej osoby sú vo všeobecnosti príznačné opakujúce sa vzorce. Ak autista nadobudne nejaké záujmy či koníčky, ostávajú väčšinou nemenné. V rámci socializácie môžu byť tieto aspekty života autistu obmedzujúce, pretože sa nedokáže zapojiť do konverzácie s inými rovesníkmi, ktorí majú nespočetne množstvo rozličných záujmov, pričom ich vnímajú iným spôsobom ako autista. Autistické dieťa sa dokonca nevie ani hrať ako iné deti. Viac-menej sa drží rovnakej hry či hračiek, čo zväčša znemožňuje zapojenie sa do hry s rovesníkmi. Mnohokrát autista o takýto druh socializácie ani neprejavuje záujem.

V prípade, že akúsi túžbu o nadviazanie kontaktu predsa len pocítia, ich spôsoby komunikácie s inými osobami sú obvykle atypické. V rámci konverzácie nedokážu porozumieť určitým verbálnym narážkam. Rétorické otázky, sarkastické a ironické poznámky im nič nehovoria. Nerozlišujú totiž medzi doslovným a obrazným spôsobom vyjadrovania. Nepoznajú teda zaužívané vzorce medziľudskej komunikácie, pričom problémy im robia aj neverbálne prvky, ako je mimika či gestikulácia.

Autistické osoby mnohokrát nedokážu rozlišovať jednotlivé prejavy ľudských emócií, ktoré sa zvyčajne odzrkadľujú na výraze v tvári. Hoci v spoločnosti prevláda teória, že autisti nedisponujú pocitmi či emóciami, a preto im nerozumejú, opak je pravdou. Niekedy sú totiž pocity autistických osôb intenzívnejšie ako u bežných ľudí. Problém je však v tom, že ich nedokážu spracovať a vysporiadať sa s nimi. Nie je preto žiadnym prekvapením, že im ešte väčšie ťažkosti robia emócie iných ľudí. Autista tiež nedisponuje schopnosťou predstavovať si nereálne situácie. Fantázia v jeho živote vôbec nefiguruje a nedokáže tento aspekt ľudského zmýšľania pochopiť.

Problémy sa vyskytujú i pri prijímaní väčšieho množstva informácií v rámci krátkeho časového rozpätia. Autisti totiž nedisponujú schopnosťou rozlišovať medzi dôležitými a menej podstatnými informáciami. Aj z tohto dôvodu je pre autistické deti potrebný iný prístup v školách, prípadne navštevovanie špecializovaných vzdelávacích inštitúcií. Porozumenie prijímaných informácií robí autistom problém v situáciách, keď sa ocitnú na mieste s veľkým davom ľudí. Nadmerné množstvo rušivých elementov nielenže oberá autistu o pozornosť, tiež môže viesť k vzniku záchvatov.

Autisti nedokážu fungovať bez dôkladného dodržiavania zaužívaného systému. Ak vynechajú čo i len jeden krok zo svojho rituálu, pociťujú nutkanie začať celý režim odznova. Takéto rituály sú typické najmä v predspánkovom čase. Akékoľvek zmeny v dennom režime môžu spôsobiť výkyvy v správaní a naladení danej osoby. Takéto návyky sú typické aj pre stravovanie. Len málokedy sa autista odpúta od zaužívaných jedál, ktoré pravidelne konzumuje.

Diskutujúce matky detí s potenciálnymi autistickými príznakmi vyzdvihli najmä nepozornosť, absenciu akejkoľvek reakcie na vlastné meno, pričom odchýlky badali taktiež v rámci socializačných vzorcov. Jednoznačnú diagnostiku menších detí je možné vykonať len za pomoci odborníkov, a preto je potrebné zachytené náznaky autizmu prekonzultovať s pediatrom, ktorý môže následne pristúpiť k odporúčaniu návštevy detského psychológa.

^{Zdroj: Modrykonik.sk}

Pridať komentár

 

Ďalšie články z kategórie Detská poradňa