Zdravotná klaunka Lenka Štecová: Dôležitým predpokladom každého zdravotného klauna je empatia a zmysel pre humor

Zdravotná klaunka Lenka Štecová alias doktorka Valéria Vyvalená sa klaunskému umeniu venuje už 12 rokov. V rozhovore nám prezradila nielen to, ako vyzerá deň klauna v nemocnici a ako sa klauni pripravujú na to, aby všetky psychicky náročné situácie zvládli, ale aj to, čo je najväčšou „zbraňou“ zdravotných klaunov.

Zdravotnou klaunkou ste od roku 2012. Ako táto „diagnóza“ u vás začala?

Všetko sa to „zrodilo“ v období môjho štúdia na vysokej škole, keď som s nadšením pozorovala úspešné absolvovanie výberových workshopov na pozíciu zdravotného klauna, ktorých sa v tom čase zúčastňovali moje dve spolužiačky. Fascinovali ma najmä tým, v akom energiou nabitom rozpoložení a pozitívnom naladení chodili z workshopov domov. Po tom, čo boli do združenia obe prijaté a klaunovanie sa stalo neoddeliteľnou súčasťou ich života, som ich veľmi rada počúvala a zdieľala som s nimi tie „malé zázraky“, v ktorých som sa postupne videla i ja. Tak si vravím: „Prečo to neskúsiť?“

Červený nos má pre deti viacero programov: Zdravotné klauniády, Ambulantné klauniády, N.O.S.!, Cirkus Paciento, Prezuvky máme a Fidlikára. Ako prebiehajú v praxi?

Pod pojmom Zdravotné klauniády sa skrýva náš hlavný program – pravidelné klaunské návštevy na detských oddeleniach nemocníc, keď navštevujeme izbu za izbou a pacienta za pacientom. Dôležité je, že na konkrétne oddelenia chodíme pravidelne – napríklad raz-dvakrát do týždňa alebo raz za dva týždne, vždy však v rovnaký deň a hodinu.

Popri hlavnom programe robíme v Červenom nose aj špeciálne programy pre deti, dospelých pacientov aj seniorov. Ambulantné klauniády majú skrátiť čas a zahnať strach deťom čakajúcim v čakárniach odborných lekárov. Týždňový program Cirkus Paciento je určený pre dlhodobo hospitalizované deti, ktoré spolu so zdravotnými klaunmi trénujú cirkusové zručnosti a na záver týždňa ich predvedú publiku, pričom práve ony sa stávajú hviezdami veľkého predstavenia. Zámerom je motivovať pacientov – obvykle na onkologických  a psychiatrických klinikách – k zmysluplnej aktivite, vyvolať v nich chuť niečo dokázať. Veľmi obľúbeným je aj program N.O.S.!, v rámci ktorého odprevádza klaun malého pacienta Na Operačnú Sálu. Je určený deťom čakajúcim na zákrok, ako aj sprevádzajúcim rodičom, ktorí sú, prirodzene, obvykle vo väčšom napätí ako dieťa samotné. Úlohou  zdravotného klauna je eliminovať stres u rodiča aj dieťaťa a preladiť ich na pozitívnejšie myšlienky, aby mohli lepšie zvládnuť ťažkú situáciu. Klaun sa venuje rodičovi, keď sa zavrú dvere na operačnej sále a je pri dieťati, keď sa prebúdza z anestézy. S programom Prezuvky máme navštevujeme rodiny vážne chorých detí v dlhodobej domácej intenzívnej starostlivosti. Snažíme sa vytrhnúť aspoň nachvíľu všetkých členov domácnosti z dennej rutiny, ktorá býva často extrémne náročná. Chceme tam zanechať závan dobrej nálady, ktorý vyvolá aj počas nasledujúcich dní úsmev na ich tvárach a dodá im povzbudenie. Program Fidlikára je unikátne predstavenie, ktoré realizuje niekoľko mojich kolegov na špeciálnych základných školách pre deti s ťažkým mentálnym alebo kombinovaným znevýhodnením. Zameriavajú sa hlavne na podnietenie zmyslových vnemov, ako sú zrak, sluch, hmat a čuch.

Veľmi sa teším aj na uvedenie nášho nového večerného programu – Klaunské večerníčky. Prídeme s ním už túto jeseň – zatiaľ na onkologické kliniky vo všetkých troch detských nemocniciach, aby sme spríjemnili deťom čas pred spaním. Skúsime zahnať clivosť a smutné myšlienky, ktoré so stmievaním a nocou prichádzajú a v nemocnici bývajú ešte chmúrnejšie. Deti nechceme pred spaním rozblázniť, ale jedinečným klaunským príbehom ich preniesť do sveta fantázie a snívania, aby sa im po našom odchode lepšie zaspávalo.

Návštevy vykonávate až v 54 nemocniciach po celom Slovensku, a to na rôznych oddeleniach. Ako vyzerá deň klauna v nemocnici?

Zdravotní klauni pracujú vždy vo dvojici (okrem špeciálneho programu N.O.S.!, na ktorý chodí klaun sám). Pri voľbe vhodnej misie i prístupu k jednotlivým pacientom vychádzame predovšetkým z informácií získaných od zdravotníckeho personálu, ktorý nás v prípade potreby upozorní na stavy pacientov po zákroku či deti, ktoré zdravotných klaunov už netrpezlivo očakávajú. A tak v kostýmoch, s nasadeným červeným nosom a množstvom nápadov, vstupujeme do jednotlivých izieb. Vždy však zaklopeme a vypýtame si povolenie vojsť a prípadné odmietnutie (napríklad, keď dieťa práve spinká), samozrejme, rešpektujeme. Naše návštevy sú založené na improvizácii, no s dostatkom znalostí o humore vždy vieme, akú formu humoru zvoliť pre konkrétnu vekovú kategóriu. Každý náš klaunský deň je iný – snažíme sa prioritne zmeniť atmosféru na izbe a prostredníctvom klaunského umenia vzbudiť v deťoch radosť, hravosť, podnietiť fantáziu, aby zabudli na chorobu i bolesť, rozptýliť ich smútok za domovom aj strach z neznámeho prostredia.

Klaunovanie robíte pre najmenšie deti i pre tínedžerov. Koho je najťažšie rozosmiať?

Myslím si, že univerzálna odpoveď v tomto prípade neexistuje, pretože aktuálny zdravotný stav, ako aj zmena prostredia malých i veľkých pacientov výrazne ovplyvňuje ich náladu a prežívanie. Pobyt v nemocnici so sebou prináša napätie, strach či úzkosť spojenú nielen s liečbou, ale aj s neistotou a smútkom za najbližšími. Naším cieľom je vniesť do nemocničnej izby aspoň štipku „svetla“, ktoré ju premení trebárs na vesmírnu loď či kozmetický salón a odpúta pozornosť pacienta od aktuálneho diania. Mnohí sa zasmejú, priam výskajú od úžasu a mnohí nás len ticho pozorujú. Ale sú tam s nami – to je dôležité a my vieme, že sa nám podarilo aspoň nachvíľu zmeniť atmosféru a priviesť deti a ich rodičov na iné myšlienky.

Ako sa klauni pripravujú na to, aby zvládali tieto psychicky náročné situácie?

Dôležitým predpokladom, a teda dispozíciou každého zdravotného klauna je empatia a zmysel pre humor. Musíme vedieť vyhodnotiť aktuálnu situáciu, byť tolerantní a rešpektovať zdravotný stav a vek pacienta. Pre zvládanie často psychicky náročných situácií nám pomáhajú odborné semináre, workshopy či supervízie zamerané na medicínu, psychológiu, sociológiu, ako aj umenie. Akýmsi „ochranným štítom“ je pre nás aj náš klaunský nos – po jeho nasadení sa dívam na svet očami doktorky Valérie Vyvalenej, nie Lenky Štecovej, a „nevnímam“ chorobu dieťaťa, ale zrazu vidím v nemocničnej izbe namiesto stojana na infúziu stojan na mikrofón a mnoho iných možností na klaunskú hru. Pre moju osobnú psychickú pohodu mi pomáha, keď sa môžem venovať aj iným aktivitám, ako napríklad učeniu detí v materskej škole alebo strihaniu okrasných drevín a ukladaniu dreva na zimu.

Návštevy klaunov prebiehajú vo dvojiciach. Prečo je to tak?

Práca v klaunskej dvojici je princíp, ktorý je typický pre klaunské umenie. Vo dvojici vznikajú rôzne problémy a zápletky, ktoré ďalej môžeme rozvíjať a hrať sa s nimi. Obvykle fungujeme na princípe jednotky a dvojky – jednotka je akoby „šéf“, ktorý sa tvári, že je chytrejší ako ten druhý, ale vlastne je blbý, kým druhý je ešte blbší... A to dáva príležitosť, aby nám pacient pomohol „problém“ vyriešiť, a to mu môže dodať pocit, že je vlastne na tom lepšie než my klauni... Klaunovanie vo dvojiciach má význam aj kvôli tomu, že sme si vzájomne s kolegom oporou aj v náročných či neočakávaných situáciách, s ktorými sa samozrejme v nemocnici stretávame.

Deti nenavštevujete len v nemocniciach, ale aj doma. Kto vás môže požiadať o návštevu?

O návštevu môže naše občianske združenie požiadať rodina, ktorá má doma vážne choré dieťa v intenzívnej domácej starostlivosti vrátane paliatívnej starostlivosti.

Rozosmiať človeka je omnoho náročnejšie, ako ho rozplakať. Čo je vašou najväčšou „zbraňou“?

Našou najväčšou „zbraňou“ je zmyslel pre humor – taký ten čistý, prostý a zároveň nevinný humor, ktorý nachádzame vo veciach okolo nás, ako aj v sebe samých. S humorom ide ruka v ruke i naše maximálne nasadenie a energia, podčiarkujúca špecifický charakter každého zdravotného klauna.

Autori fotografií: Petra Bošanská, Richard Köhler, Katarína Bezáková

Pridať komentár

 

Ďalšie články z kategórie Rozhovory