Mirka z programu BUDDY: Najväčšou výzvou pre dobrovoľníkov je znovuvybudovať v dieťati schopnosť veriť – nielen ľuďom, ale aj sám sebe

Mirka Zelizňáková z programu BUDDY sa s nami podelila o informácie, ako tento program vlastne funguje a v čom je pre dieťa prínosný. Nám dospelým možno mnoho z nich pripadá ako „maličkosti“, avšak práve tie malé veci sú v živote často najdôležitejšie a dokážu dodať dieťaťu potrebnú sebaistotu a chýbajúci kúsok skladačky, aby nadobudlo pocit, že na svete nie je samo.

Cieľom programu BUDDY je pomôcť rásť dieťaťu, ktoré nevyrastá v rodine. Mohli by ste v krátkosti predstaviť, o čo presne v tomto programe ide a čo ním chcete dosiahnuť?

Deťom, ktoré vyrastajú v inštitúciách, pomáhame prostredníctvom vzťahu. Deti vo veku 12 – 16 rokov spájame s dospelými dobrovoľníkmi a systematicky podporujeme vytvorenie blízkeho, kvalitného a zdravého vzťahu medzi nimi. Každé dieťa má právo žiť v milujúcej a bezpečnej rodine, kde sa prirodzene vo vzťahoch učí najdôležitejším sociálnym zručnostiam. Nie každé dieťa má však toto právo naplnené. Deti, ktoré žijú v ohrozujúcom prostredí, sú z rozhodnutia súdu oddelené od svojej rodiny a umiestnené v Centre pre deti a rodiny (CDR – bývalé detské domovy). Zachráni ich to síce, ale spolu s prežitými traumami, to má veľmi vážny negatívny vplyv na ich emocionálny vývoj. Zranenia zo vzťahov s najbližšími a absencia individuálneho prístupu vytvárajú balvan, ktorý im sťažuje žitie a bráni rozvoju ich potenciálu.

Program BUDDY sa zameriava na deti, u ktorých je najnižšia pravdepodobnosť adopcie (pretože dieťa patrí v prvom rade do rodiny). V tomto veku sú schopné pochopiť koncept BUDDY priateľstva (že si ich BUDDY nezoberie domov navždy) a zároveň ide o náročné obdobie puberty, ktoré u detí z CDR vrcholí dosiahnutím dospelosti, keď opúšťajú s jednorazovou sumou peňazí aké-také zázemie domova a idú v ústrety realite bez akejkoľvek záchrannej siete. Úlohou BUDDYho je, okrem iného, aj sprevádzať ich týmto dôležitým obdobím a osamostatnením, aby boli schopné viesť samostatný a dôstojný život.

Mnoho ľudí si v súvislosti s dieťaťom vyrastajúcim v domove zvyčajne predstaví nedostatok hračiek, obnosené oblečenie, chýbajúcu techniku. Avšak v skutočnosti je problémom často chýbajúca blízka osoba. Dokáže byť BUDDY pre dieťa takýmto človekom?

Presne tak. Deti v CDR majú väčšinu základných potrieb naplnených (strecha nad hlavou, strava, lekárska starostlivosť, vzdelanie, kolektív). Aj po materiálnej stránke je o ne v centrách postarané. To, čo im skutočne chýba, je individuálna pozornosť. Práve túto, pre sociálny a emocionálny vývoj detí veľmi potrebnú oblasť, sa snažíme kompenzovať BUDDY vzťahom. Ide o vzťah konkrétneho dieťaťa s dospelým BUDDY dobrovoľníkom, ktorý je založený na kamarátstve s prvkami mentoringu. Postupne sa BUDDY stáva dieťaťu blízkou osobou, na ktorú sa obracia s menšími aj väčšími vecami vo svojom živote. BUDDY býva osobou, ktorá dieťa sprevádza na stužkovej, ktorú si zavolajú na futbalový zápas alebo vystúpenie, ten, kto im pomáha s výberom školy alebo ten, koho uvedú ako kontaktnú osobu v prípade nehody.

BUDDY dobrovoľníci sú v programe aj počas výberu školení o traume, zoznamujú sa s podmienkami, v akých deti žijú a za akých okolností sa dostali do domova. Učia sa aj o tom, aký to má na ne vplyv a ako s nimi pracovať. Po celý čas trvania vzťahu má každý dobrovoľník k dispozícii psychológa z programu BUDDY, ktorý ho podporuje, usmerňuje a povzbudzuje, aby dokázal vo vzťahu vytrvať, byť dieťaťu skutočnou oporou a aby bol schopný primerane reagovať v akejkoľvek situácii.

Každý dobrovoľník berie na seba veľkú zodpovednosť – získať si dôveru dieťaťa, s ktorým predtým nikdy neprišiel do kontaktu, musí byť náročné. Akým spôsobom k tomu dochádza?

Dôvera je veľmi krehká vec a deti z CDR ju majú vážnym spôsobom narušenú. Preto najväčšou výzvou pre dobrovoľníkov je znovuvybudovať v dieťati schopnosť veriť – nielen ľuďom, ale aj sám sebe. Zranenia, ktoré vznikajú vo vzťahu, sa môžu vzťahom aj liečiť. Musí to byť však zdravý a kvalitný vzťah, ktorý predstavuje pre dieťa dôležitú korektívnu skúsenosť.

Základnými kritériami takéhoto BUDDY vzťahu sú:

Čo všetko by mal BUDDY dobrovoľník spĺňať? Ako prebieha výber dobrovoľníkov?

Mal by to byť zrelý a vyrovnaný človek, vo veku aspoň 27 rokov, ktorý má stabilizovanú životnú situáciu a spracované životné udalosti. Tým, že ide o dlhodobý záväzok, je dôležité, aby mal kapacitu ho spraviť a udržať pravidelnosť stretávania počas niekoľkých rokov. Mal by mať odhodlanie trpezlivo budovať dlhodobý vzťah a silnú vnútornú motiváciu pomáhať. Vyberáme ľudí empatických, so schopnosťou pochopiť iných. Tento druh dobrovoľníctva síce nevyžaduje špecifické vzdelanie či odbornosť, ale potrebuje spoľahlivých, trpezlivých, zodpovedných a flexibilných dospelých, ktorí vedia darovať svoj čas pravidelne a dlhodobo. Zároveň, musia byť osobnostne pripravení sprevádzať deti, ktoré majú za sebou náročnú minulosť a potrebujú mať po boku bezpečných dospelých, ktorí majú byť pre nich vzorom.

Výberový proces je prepracovaný, pomerne náročný a plný vhľadov do potenciálnej úlohy dobrovoľníka. Tak, aby sme nielen my mali možnosť dôkladne preveriť každého uchádzača, ale aby aj on mal dosť priestoru a informácií, aby mohol zvážiť, ako to na neho pôsobí a či je to niečo pre neho. Od vyplnenia podrobnej prihlášky trvá výberový proces približne 3 – 6 mesiacov. Na základe prihlášky sú vybraní uchádzači pozvaní na videoprednášky o vzťahovej väzbe a systéme sociálno-právnej ochrany. Nasleduje prezentácia na zoznámenie sa s programom, hĺbkový individuálny pohovor, skupinový pohovor a v závere prechádzajú psychodiagnostikou. Nahliadame do registra trestov a pýtame si aj referencie od ľudí, ktorí sú uchádzačovi blízki.

Ako funguje priraďovanie dieťaťa k dobrovoľníkovi? Môže si dobrovoľník vybrať sám alebo ide o zložitejší proces?

Dobrovoľník si nevyberá, ale vždy má šancu sa vyjadriť k navrhovanému priradeniu. Počas výberového procesu spoznáva náš tím psychológov budúceho BUDDY dobrovoľníka a následne aj deti v detských domovoch, ktoré sa nachádzajú v blízkosti jeho bydliska. Pri párovaní sa zameriavame na spoločné záujmy dobrovoľníkov a detí, a takisto na ich osobnostné charakteristiky a potreby. Naším cieľom je nájsť dvoch ľudí, ktorí si budú vedieť vybudovať dlhodobé priateľstvo, preto je dôležité, aby si dvojica rozumela a spájala ich aj nejaká aktivita, ktorej sa môžu spolu venovať.

Máte mužských aj ženských dobrovoľníkov. Priraďujete mužov k chlapcom a ženy k dievčatám? Prečo?

Spravidla spájame ženy s dievčatami a mužov s chlapcami. Takýto spôsob párovania sme zvolili, pretože deťom v inštitúciách chýbajú vzory zo sveta mimo nich, ktoré im môžu byť inšpiráciou v dôležitých rokoch dospievania aj oporou na ceste k samostatnosti. BUDDY predstavuje pre dieťa nádej, že takýto alebo takáto môžem byť aj ja, keď vyrastiem.

Ako často sa dobrovoľníci stretávajú s deťmi a koľko času s nimi trávia?

BUDDY dvojice sa stretávajú raz týždenne. Najmä počas prvých dvoch rokov má význam, aby boli spolu pravidelne týždenne aspoň pár hodín. V tom čase sa vytvára dôverný vzťah. Čím je puto medzi nimi pevnejšie a priateľstvo hlbšie, tým viac si spoločné trávenie času plánujú prirodzene a komunikujú aj cez správy, chaty a telefonáty. V psychologickom BUDDY tíme sa snažíme dbať o dôležité aspekty vzniku a kvality vzťahu, ale je veľmi dôležité ponechať dvojici prirodzenosť a autenticitu. Kedykoľvek sme pripravení pomôcť, psychologičky sú s dobrovoľníkmi v pravidelnom kontakte, ale vzťah sa odohráva medzi 4 očami BUDDY dvojice.

Ako spolu spoločný čas trávia?

Robia spolu úplne obyčajné veci podľa záľub konkrétnej dvojice – niekto sa chodí bicyklovať, niekto len tak prechádzať do lesa alebo sadnúť si na zmrzlinu. Niekedy je vzácne len tak spolu byť, robiť niečo, pri čom sa môžete vzájomne spoznávať, rozprávať, byť v prítomnom okamihu a venovať si plnú pozornosť. Dobrovoľník v žiadnom prípade nie je v úlohe animátora, ktorý vymýšľa fantastický program. Cieľom nie sú veľkolepé zážitky ani dopriavanie „luxusu“.

To, čo tieto deti potrebujú zažiť, je vzťahová kvalita a obyčajná ľudskosť. Už samotný fakt, že BUDDY vzťah je individuálny, je pre ne veľkým rozdielom (oproti životu v skupine). Potrebujú nadobudnúť pocit, že ich niekto prijíma také, aké sú, rešpektuje ich, nesúdi a nehodnotí, nehovorí im, aké majú byť. Život v inštitúcii je spojený s množstvom pravidiel, príkazov, zákazov a pevným režimom. Preto je potrebné, aby deti zažili aj vzťah, v ktorom môžu byť skrátka samy sebou. Dobrý BUDDY sa dokáže vyhnúť poučovaniu a snaží sa za každých okolností pochopiť a prijať pocity dieťaťa. To sú zážitky, ktoré môžu pomôcť zmierniť vplyv predchádzajúcich traumatických skúseností a priniesť dieťaťu do života upokojenie a vyššiu spokojnosť.

Podľa čoho viete, že je pre dieťa vzťah s BUDDYm prínosný? Podľa akých kritérií vyhodnocujete kvalitu ich vzťahu?

V programe BUDDY každoročne zbierame spätné väzby cez najkomplexnejšie nástroje na meranie kvality vzťahu. Používame štandardizované dotazníky z USA vyvinuté Applied Research Consulting (ARC) a University of Pennsylvania, kde sa pýtame detí aj dobrovoľníkov na rôzne aspekty vzťahu. Odpovede nám pomáhajú vyhodnotiť kvalitu vzťahu podľa rôznych kritérií zohľadňujúcich napr. mieru preskripcie (poučovania) zo strany dobrovoľníka, mieru zdieľania emócií, zameranie na rast a rozvoj alebo zábavu. Podľa toho starostlivo vyhodnocujeme, čo funguje alebo kde treba pomôcť. Zároveň kvalitu vzťahu neustále sledujú naše koordinátorky-psychologičky, ako aj vychovávatelia z Centier pre deti a rodiny, ktorí s deťmi trávia najviac času.

Podľa ARC musia byť mentoringové vzťahy silné a trvať dlho, aby mali pozitívny vplyv na mládež. Spokojnosť vo vzťahu je kľúčovým ukazovateľom, ako dobre program napĺňa potreby detí. Keď je vzťah kvalitný, zvyšuje sa frekvencia stretnutí, pravdepodobnosť, že vzťah vydrží a bude mať pozitívny vplyv na dieťa. Výsledky nezávislého hodnotenia ARC už pred pár rokmi potvrdili, že BUDDY program vytvára a udržuje silné vzťahy, vďaka čomu je možný rozvoj dieťaťa.

Pridať komentár

 

Ďalšie články z kategórie Rozhovory