Bonding

Bonding po pôrode aj po cisárskom reze. Priloženie novorodenca vytvára puto

Pôrod je pre každú ženu veľmi intímnou záležitosťou. Zároveň predstavuje špecifickú skúsenosť, ktorú každá žena prežíva a opisuje inak. Tento výnimočný okamih má vyvrcholenie, ktorým je narodenie bábätka. Práve s okamihmi bezprostredne po narodení novorodenca súvisí aj pojem bonding (angl.). V jednoduchom preklade z angličtiny možno hovoriť o spojení či väzbe. Najlepším vyjadrením bondingu v súvislosti s pôrodom je pripútanie sa. Prvé dotyky, prvý kontakt mamičky a novorodenca sú neopakovateľným okamihom. V pôrodníckej praxi možno bonding charakterizovať ako prvé priloženie novorodenca k brušku alebo hrudníku matky. Ide o kontakt koža na kožu. Realizuje sa z dôvodu vytvárania silného emocionálneho puta medzi matkou a dieťatkom.

Publikované: 30.06.2023
Aktualizované: 30.06.2023
Obsah článku:

Dieťa bolo spolu s matkou v spojení celých 9 mesiacov. Celé toto obdobie matka nosila dieťa pod srdcom a tešila sa na okamih, keď uvidí, ako jej dieťatko vyzerá, bude sa ho môcť dotknúť a pozrieť sa do jeho očí. Okamžitý kontakt (skin to skin) dieťaťa a matky po pôrode, práve to je bonding. Je preukázané, že bonding pomáha, okrem iného, primárne budovať silnú emocionálnu väzbu medzi novorodencom a matkou. Práve v tomto okamihu sa vytvára ten najpevnejší vzťah, skutočná láska k dieťaťu. Nejde len o samotný citový vzťah, preukázateľne táto technika pôsobí pozitívne aj na fyziologické procesy u narodeného dieťaťa. Aká je pôrodnícka prax? Ako sa praktizuje bonding na Slovensku? Je vhodné aplikovať bonding otca a je možné praktizovať bonding po cisárskom reze?

Čo je to bonding?

Bonding predstavuje v pôrodníckej – neonatologickej terminológii vyjadrenie pre teóriu prvého kontaktu matky s dieťaťom bezprostredne po jeho narodení. Novorodenec po pôrode prichádza na svet, kde je práve matka tým najvýznamnejším elementom, ktorý ho spája s doteraz neznámym prostredím. Podstatou bondingu je vytváranie puta medzi matkou a dieťaťom vo veľmi senzitívnom a emočnom období. Počas bondingu je bábätko matke priložené na bruško alebo k jej prsiam a tu dochádza k nadväzovaniu ich vzájomného citového vzťahu. Nejde len o samotný emocionálny charakter tejto väzby.

Bonding – priloženie novorodenca k matke koža na kožu má pozitívny vplyv na adaptáciu dieťaťa, budovanie jeho imunity a správnu termoreguláciu. Novorodenec po pôrode vníma vôňu matky, cíti sa v bezpečí a jej prsia v ňom evokujú prítomnosť plodovej vody. Tlkot srdca, dýchanie matky aj jej vôňa sú pre dieťa známe podnety, ktoré v ňom evokujú bezpečie. Ak nie sú prítomné popôrodné komplikácie či závažné riziká, bonding by mal byť zo strany pôrodníkov maximálne podporovaný. Samotný bonding po pôrode je procesom, ktorý vplýva nielen na kvalitu neskoršieho vzťahu dieťaťa a rodiča, ale takisto na sociálny a psychický vývin dieťaťa. Teóriu bondingu ešte v priebehu 70. rokov minulého storočia (k jej definícii došlo v roku 1976) rozvinuli americkí pediatri Marshall H. Klaus a John H. Kennell. Dnes je teória obohatená o prax a potvrdzuje sa, ako veľmi dôležité je budovanie takejto intímnej väzby.

Čo je to bonding?

Priebeh bondingu po pôrode

Celý proces bondingu nie je vôbec komplikovaný, naopak, ide o veľmi prirodzenú vec. Ak prirodzený pôrod prebehol bez komplikácií a nie sú prítomné žiadne riziká, bezprostredne po narodení je dieťatko priložené na bruško – prsia matky, koža na kožu. Nahé dieťa by nemalo byť umyté, ale maximálne utreté nasucho do utierky, aby ho vlhká pokožka nechladila. Dôvodom je, že na tele bábätka je plodová voda, ktorá má rovnakú chuť a vôňu ako bradavky matky. Po priložení na prsia matky sa dieťa prikryje zhora látkou (dieťa nesmie byť zabalené v perinke), aby bolo zohrievané. Zo spodnej časti je to práve telo matky, ktoré dieťatko hreje.

Je prirodzené, že dieťa po priložení na telo hľadá cestu k prsiam. Vôňa bradaviek mu totiž pripomína vôňu plodovej vody. Mnoho detí sa ešte počas bondingu samo prisaje. Takéto samoprisatie už počas prvého kontaktu je veľmi prospešné pre ďalší proces dojčenia a tiež prispieva z hľadiska podpory tvorby mlieka u mamičky.

Všetky potrebné vyšetrenia a merania môžu po dobu bondingu počkať. Doba bondingu po pôrode by podľa odporúčaní mala byť minimálne 60 – 120 minút, pričom by nemal byť kontakt prerušovaný. Niektoré z vyšetrení môžu lekári vykonať priamo počas bondingu. Mamičke a dieťatku by však mal byť dopriaty pokoj.

Zabezpečený by mal byť kontakt matky s dieťaťom z očí do očí. Novorodenec dokáže dobre vidieť len na vzdialenosť okolo 20 až 30 cm. Ide o tzv. mamičkovskú vzdialenosť, dieťa dokáže vidieť prsia – zdroj potravy pri dojčení a vnímať tvár matky. Mamičke by tak malo byť umožnené, aby mala podloženú hlavu a mohla sa dívať na svoje bábätko. Dieťa vníma tlkot srdca a matkino dýchanie (vnímal ich aj v brušku), ktoré ho upokojujú. Je vhodné, ak sa mamička počas bondingu bábätku prihovára.

Priebeh bondingu po pôrode

Výhody bondingu pre novorodenca a matku

Vedecké výskumy, faktami podložené názory lekárov z praxe, ale aj praktické skúsenosti mamičiek poukazujú na benefity popôrodného bondingu. Kontakt bábätka s matkou koža na kožu okamžite po pôrode je v rámci neonatológie považovaný za postup, ktorého praktizovanie má význam z hľadiska budúcich procesov. Tie sa odohrávajú vo vzťahu dieťa – matka, ale aj v ďalšom období osobnostného vývoja samotného dieťaťa. O účinkoch bondingu po pôrode hovorí i Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá analýzou výskumov (2007) v tejto oblasti skonštatovala pozitívny vplyv tejto teórie v praxi. Aké výhody má teda bonding pre matku a dieťa?

  • Preukázateľne sa buduje silná emocionálna väzba, ktorá posilňuje pocit hrdosti matky a znásobuje lásku matky a dieťaťa. Zároveň žena získava skúsenosť, ktorá ju upokojuje, nadobúda istotu a má iniciatívu dieťa uspokojovať. Proces je súčasne upokojujúci pre matku i novorodenca.
  • U ženy sa vo veľkom vyplavujú endorfíny, hormón šťastia, ktoré otupujú prípadnú bolesť po pôrode a zároveň matka vníma, že dieťa je v bezpečí, odbúrava sa u nej stres a je viac uvoľnená.
  • U novorodenca je priložením na telo matky eliminovaný tzv. šok z narodenia – dieťa zrazu nemá oporu plodovej vody ani stien bruška. Poskytne mu ju práve telo matky, jej dotyky, vôňa a prihováranie.
  • Výskumy poukázali na zlepšenie popôrodnej adaptácie dieťaťa na nové prostredie – telo matky poskytuje dieťaťu imunologickú ochranu pred patogénmi, ktoré by mohli ohroziť jeho imunitu. Pri bondingu je dieťa priložené koža na kožu a jeho telo je osídľované nepatogénnymi baktériami, ktoré zvyšujú jeho imunologickú odolnosť (vzniká u novorodenca mikroflóra).
  • Vo výskumoch sa uvádza, že deti priložené okamžite po narodení sú menej plačlivé a menej náchylné na problémy s termoreguláciou. Znižuje sa u nich produkcia stresových hormónov. Stabilizujú sa takisto ich telesné funkcie, ako srdcový tep či dýchanie.
  • Bonding preukázateľne zlepšuje úspešnosť dlhodobého dojčenia u mamičiek a samoprisatie novorodenca ešte počas bondingu výrazne podporuje laktáciu u dojčiacej ženy. Nápomocné v tomto prípade môžu byť aj pôrodné sestry. Pri dojčení sa tiež uvoľňuje hormón oxytocín a ten stimuluje tvorbu mlieka.
  • Bezprostredný kontakt matky s dieťaťom po pôrode preukázateľne znižuje u matiek riziko vzniku popôrodnej depresie a úzkostných stavov. Eliminované sú tiež obavy a podozrenia z toho, „prečo nemám dieťa pri sebe“.

Výhody bondingu pre novorodenca a matku

Bonding po cisárskom reze

Podpora bondingu je veľmi dôležitá, na čo poukazujú vyššie uvedené výsledky výskumov zaoberajúcich sa účinkami bondingu na matku a dieťa. Bonding je v určitých prípadoch vhodný i pri predčasne narodených – nedonosených deťoch. Samozrejme, za okolností, keď to zdravotný stav dieťatka dovolí. V prípade predčasne narodených detí sa v praxi najskôr vykonávajú potrebné vyšetrenia a až zakrátko umožnené matke dieťa priložiť koža na kožu. A ako je to s bondingom po cisárskom reze?

Ide o veľmi špecifickú situáciu a všeobecne nie je možné povedať, že priloženie dieťatka po cisárskom reze nie je možné alebo je nevhodné. Pôrod cisárskym rezom v prípade bondingu môže indikovať komplikáciu a je na rozhodnutí lekára a pôrodných asistentoch, či bude bonding možné realizovať alebo nie. V mnohom teda závisí od ďalších faktorov. Napriek tomu sa mamičky nemusia obávať, že puto s dieťatkom nebude možné vybudovať. Hneď ako to zdravotný stav matky, prípadne dieťatka dovoľuje, je novorodenec prikladaný k prsiam matky. Hoci sa v našich podmienkach môže nasledujúci javiť ako bizarný, ak je pri pôrode prítomný otec a z nejakého dôvodu nemôže bonding prebehnúť s matkou, vhodnou alternatívou je práve otec.

Bonding otca

Úloha otca v tomto smere by nemala byť opomínaná. V našich podmienkach nie je spojenie bonding a otec takmer vôbec známe. Napriek tomu je toto spojenie možné, a to doslova. V prípade, že nastanú pri pôrode alebo po ňom okolnosti, že u ženy nie je možné z istého dôvodu realizovať priloženie dieťatka k jej telu, lepšia ako perinka je hruď otca. Láska otca k svojmu dieťaťu je opäť špecifická, no rovnako dôležitá. Hoci nemá otecko s dieťaťom od začiatku takú silnú väzbu ako matka, puto môže posilniť práve bondingom. Skôr v zahraničí, no aj na Slovensku sa nájdu pôrodnice, kde je možné realizovať bonding na tele otca. Nielenže otecko zastúpi v určitej rovine matku a dieťaťu zabezpečí lepší proces adaptácie na nové prostredie, ale tiež posilnia vlastné puto, ktoré sa bude ďalej rozvíjať.

Bonding otca

Bonding v praxi na Slovensku

O dôležitosti bondingu sa vie predovšetkým v zahraničí. Čoraz viac pediatrov, gynekológov a pôrodníkov o tejto teórii hovorí aj v našich podmienkach. UNICEF i WHO majú vo svojich dokumentoch obsiahnuté materiály podporujúce bonding. Tieto dokumenty sú podporené radou výskumov. Koniec koncov, podpora bondingu – priloženia novorodenca po pôrode je obsiahnutá vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SR v Odbornom usmernení o podpore a výžive dojčiat a batoliat dojčením. Je v ňom jasne stanovené, že priamy kontakt rodičky a novorodenca bezprostredne po pôrode by mal byť umožnený na všetkých pôrodných sálach a v pôrodniciach, ktoré nesú označenie MBFHI – Mother and Baby Friendly Hospital Initiative. My takéto zariadenia môžeme označiť za „Nemocnice priateľské k matkám a deťom“, čo môže vyznieť mierne divne, keďže by také mali byť všetky pôrodnice.

Podporou bondingu po pôrode na Slovensku sa zaoberal výskum z roku 2016. Jeho zistenia poukazujú na to, že bezprostredný kontakt kože na kožu (matka a dieťa) – bonding nebol umožnený 55,7 % rodičiek. 27,1 % rodičiek uviedlo, že dieťa im bolo priložené koža na kožu v rozpätí 1 až 5 minút. Len 7,2 % respondentiek konštatovalo, že dieťa mali po pôrode v kontakte koža na kožu 60 minút a viac. Podľa stanovených odporúčaní by mal bezprostredný bonding trvať minimálne 1 alebo 2 hodiny. V praxi je tiež veľmi časté, že po pôrode je dieťatko matke odnesené. Až 66,3 % respondentiek z uvedenej štúdie uviedlo, že dieťa im priniesli do 30 minút od pôrodu, pričom bolo umyté a oblečené, čo nemožno považovať za správnu podporu bondingu.

Veľa respondentiek tiež uviedlo, že dieťa im bolo ukázané a následne odnesené (41,2 %). Približne 44,2 % žien uviedlo, že dieťa im bolo priložené koža na kožu buď na hrudník, brucho, alebo k prsiam, čo je pozitívna podpora bondingu. Avšak, ako vyplýva z výskumu, väčšinou len na veľmi krátky čas. Je teda zrejmé, že podpora bondingu je v slovenských nemocniciach dodržiavaná len čiastočne a celkovo je realizácia skutočného bondingu nedostatočná. Zdravotníckymi pracovníkmi je tento postup považovaný stále za novinku, pričom u nich nemá dostatočnú podporu a rutinu. V praxi slovenských nemocníc je stále relatívne časté, že dieťa je matke ukázané, následne odnesené, vyšetrené, umyté a zabalené do perinky. Následne je matke prinesené ešte na pôrodnej sále, zhruba do 10 minút od pôrodu. Tento postup nemožno považovať za priamu podporu bondingu.

Bonding v praxi na Slovensku

Bonding po pôrode – skúsenosti

Skúsenosti mamičiek zo slovenských nemocníc potvrdzujú, že s bondingom sa mnohé nestretli. Dieťa im bolo ukázané, odnesené a priniesli ho až po sérii vyšetrení, umyté a oblečené. Niektoré mamičky hovoria, že im dieťa bolo priložené koža na kožu, avšak po krátku dobu. V diskusiách sa tiež mamičky odvolávajú na nemocnice v Česku, kde je bonding realizovaný rutinne a možný je dokonca bonding po cisárskom reze. V ďalšej diskusii rodičky hovorili o niektorých slovenských pôrodniciach, kde je bonding realizovaný už dlhšie obdobie (Bardejov, Považská Bystrica, Stará Ľubovňa), no stále ide len o individuálne skúsenosti. Za pozitívum mamičky považujú hlavne upokojenie, opadnutie stresu, odbúranie bolesti a pozitívny vplyv na ich psychiku po pôrode. Skúsenosť jednej mamičky z pôrodnice v Nemecku tiež hovorí o bondingu otca.

Bonding skúsenosti Modrykonik

Bonding skúsenosti nemocnice Modrykonik

Bonding diskusia Modrykonik
Zdroj: Modrykonik.sk

Najčastejšie otázky – FAQ

Zaujíma vás, čo je to bonding? Aké sú jeho benefity v spojitosti s novorodencom? Prečo sa vlastne bonding realizuje? Je umožnený matke bonding po cisárskom reze? V našom článku sa dozviete to najdôležitejšie o tejto teórii. V prípade otázok nám napíšte komentár a radi vám v rámci možností odpovieme. Poradiť sa môžete aj s ostatnými čitateľmi. Ak máte s bondingom skúsenosť, budeme radi za vaše názory, príbehy, tipy a odporúčania. Zapojiť sa môžete v komentároch pod článkom.

Bonding možno v skratke charakterizovať ako pôrodnícku teóriu – metódu, ktorou sa pomenúva vytváranie silného emocionálneho puta medzi matkou a novorodencom. Ide o bezprostredné priloženie bábätka na telo matky (prsia alebo bruško) koža na kožu. Dosahuje sa tým nielen posilňovanie emocionálneho vzťahu, ale prospieva tiež matke a dieťaťu z hľadiska ďalších psychických, hormonálnych, sociálnych a fyziologických procesov.

Áno, bonding po cisárskom reze je možný, no len v prípade, ak to zdravotný stav matky či dieťaťa dovoľujú. Existuje viacero faktorov, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť bezprostredného kontaktu matky a dieťaťa po pôrode cisárskym rezom. Sekcia sa považuje za chirurgický zákrok a je potrebné dbať v prvom rade na zdravie dieťaťa a matky. Záleží tak na rozhodnutí lekára a lekárskeho personálu, či bonding nepredstavuje komplikáciu a je možné ho bezpečne realizovať.

Áno, bonding otca je možné realizovať. Predovšetkým ide o situácie, keď rodičke nie je umožnené priloženie dieťaťa telo na telo zo zdravotných dôvodov alebo v prípade komplikovaného pôrodu, napr. niektoré prípady sekcie. Novorodenec je v takomto prípade priložený na holú hruď otca, čím sa aj v jeho prípade vytvára veľmi silné emocionálne puto. Zároveň zastupuje čiastočne rolu matky a umožňuje lepší proces adaptácie dieťaťa na nové prostredie.


Komentáre
Martina 06.Jul.2023
Rodila som 4x, ani raz mi dieťa nepriložili. Bonding je podla mňa pre pôrodníkov úplne cudzí pojem. Raz to bolo odôvodnené, mala som náročný pôrod a bolo treba šitie. Ale v ostatných prípadoch, prirodzený pôrod bez väčších komplikácií. Mám pocit, že niečo je v slovenskom zdravotníctve zle. :-/

Odpovedať

Alica 12.Jul.2023
Mne obe deti vždy po pôrode priložili, je pravda, že syn bol už v plachtičke, ale mala som ho asi 20 min na sále, ale asi to nebol teda úplne pravý bonding, ale dcérku som mala asi 10 min na prsiach, kým na doktor šil po nástrihu. Ale ako čítam, keď to má byť 60 až 120 minút, tak potom ani to nebol správny bonding. Úprimne, neviem či je to reálne tak dôležité, aby z toho mamičky robili vedu.

Odpovedať

Pridať komentár

 

Ďalšie články z kategórie Pôrod

Vaše hodnotenie:
(91.6%)