Aspergerov syndrom a jeho prvé prejavy u detí

Čo je vôbec podstatou tejto genetickej anomálie, ale aj testy Aspergerovho syndrómu a jeho prejavy si rozoberieme v nasledujúcich odsekoch. Nezabudli sme ani na zhrnutie veľmi podstatných a praktických rád pre rodičov s deťmi postihnutými Aspergerovým syndrómom.

Čo je to Aspergerov syndróm?

Aspergerov syndróm možno charakterizovať ako ľahší autizmus s neporušenou inteligenciou, ktorá sa úrovňovo pohybuje v normálnych až vysokých hodnotách. Tento typ autizmu je špecifický istými črtami, ktoré majú značný vplyv na bežný život dospelého i dieťaťa s touto diagnózou.

Prejavy Aspergerovho syndrómu zasahujú najmä do kontextu správania a komunikácie jedinca, pričom z hľadiska inteligenčného kvocientu by mohol viesť úplne bežný život ako každý iný zdravý človek, no práve odchýlky od normálneho správania často spôsobujú vyčlenenie človeka s Aspergerom z kolektívu. Takýto človek sa v dôsledku takéhoto konania spoločnosti ešte viac uzatvára pred okolím a vzniká v jeho vnútri istá komunikačná pasivita voči svetu a spoločnosti.

Z hľadiska štatistiky sú častejšie postihnutí Aspergerovým syndrómom chlapci, a to v pomere 4 : 1, avšak čoraz viac vo veci pohlavných diferencií prichádza do úvahy teória, že u dievčat sa toto ochorenie ukazuje až v neskoršom štádiu života. Možné je však aj vysvetlenie, ktoré popisuje schopnosť dievčat rýchlejšie pobrať základné normy sociálneho správania, čo vedie k priam dokonalému skrytiu Aspergera. Avšak problém s týmto genetickým ochorením sa u dievčat oveľa viac odzrkadľuje na utiahnutí sa do seba a ich náchylnosti k depresiám.

Porucha je prítomná už od útleho detstva, no v tom čase je veľmi ťažko diagnostikovateľná. Tá postupom času preniká do celej osobnosti dieťaťa a podstatne ovplyvňuje jeho myšlienky, emočné prejavy, ale i komunikačné schopnosti. Táto genetická anomália v pravej mozgovej hemisfére je i v dnešnej dobe nevyliečiteľná, takže deti s Aspergerom musia prejsť svojím životom so všetkými komplikáciami, ktoré toto ochorenie prináša. Kvalitu života s Aspergerom je možné vo veľkej miere ovplyvniť správnou výchovou a dostatočným vzdelaním vo veci sociálnej interakcie a prirodzenej ľudskej komunikácie.

Nemožnosť liečby môže súvisieť i s faktom, že dodnes nemožno s istotou určiť pravú príčinu vzniku tejto genetickej anomálie. Ľudia s touto poruchou napriek všetkému dokážu viesť plnohodnotný život, no dôkladné a pozorné sledovanie ich správania je obzvlášť potrebné v čase puberty, keď má izolácia a samota obrovský vplyv na dieťa s Aspergerom. Nepríjemné pocity, uzavretosť a častá šikana či výsmech zo strany rovesníkov ich môže veľmi ľahko priviesť k fatálnym rozhodnutiam.

Aspergerov syndróm a jeho príznaky

Prejavy Aspergerovho syndrómu sú v každom prípade veľmi individuálne, aj keď sa vo všeobecnosti vzťahujú najmä na komunikačné a behaviorálne aspekty človeka, pričom hlavné príznaky sú popri inteligencii veľmi nevýrazné a ťažké na zachytenie, čo prirodzene komplikuje včasnú diagnostiku najmä u detí nachádzajúcich sa v počiatkoch vzdelávacieho procesu. Niekedy ostáva Aspergerov syndróm navždy „utajený“, v niektorých prípadoch dochádza k jeho odhaleniu a potvrdeniu až po rokoch.

Poruchy sociálnej interakcie

Deti s Aspergerovým syndrómom často uprednostňujú a z vlastnej vôle volia samotu, čoho príčinou je vo väčšine prípadov ich neschopnosť porozumenia a správneho ponímania správania, gest, mimiky a iných prejavov vlastných rovesníkov. To ich vedie k výčitkám voči svojej inakosti v porovnaní s ostatnými deťmi a následnému smútku, pocitu bezmocnosti a opustenosti. Ak aj vyvinú nejakú extra snahu zapadnúť, ide im to len veľmi ťažko, pretože doslova zvádzajú boj s vonkajším svetom, ktorý je pre nich skrátka nepochopiteľný.

Rozdiel medzi Aspergerovým syndrómom a inými typmi autizmu spočíva v tom, že deti s Aspergerom doslova túžia po spoločnosti, no ich negatívne skúsenosti ich od naplnenia tejto túžby odrádzajú. Čím viac negatívnych a nepríjemných pocitov a skúseností z kontaktu so spoločnosťou totiž zažijú, tým viac sa uzatvárajú do seba, pričom tento stav sa dá už len ťažko zvrátiť. Ľudia s Aspergerovým syndrómom často bojujú aj s rozličnými fóbiami zo sociálneho kontaktu, miest s vysokou koncentráciou ľudí, z dotykov, kritiky, ale i zo samoty, uzatvorených priestorov či posmeškov iných ľudí na ich účet.

Keďže si takéto deti nedokážuudržiavať kamarátske vzťahy a v školách môžu dokonca zažívať aj výsmech a šikanu zo strany ostatných spolužiakov, jediným bezpečným „miestom“ sa pre ne mnohokrát stáva jeden z rodičov. Za raritu prislúchajúcu tomuto ochoreniu sa považuje fakt, že kým deti s Aspergerovým syndrómom uprednostňujú spoločnosť dospelých, po dosiahnutí dospelosti sa tento aspekt ich života otočí a vyhľadávajú skôr detský kolektív.

Poruchy spoločenských aspektov komunikácie s okolím

Z komunikačného hľadiska ide skôr o ťažkosti s nadviazaním a udržiavaním kontaktu ako o problémy s rečou či slovnou zásobou. Prejav i slovník majú vo väčšine prípadov dokonale vyšperkovaný. Problém nastáva, keď zaúčinkuje ich strach z interakcií. Takto dieťa už v skorých štádiách detstva stráca možnosť na nadviazanie priateľských vzťahov, čo ho vedie k málovravnosti. Čím viac si totiž dieťa svoju odlišnosť od zvyšných rovesníkov uvedomuje, tým viac ho to ťahá k úplnej izolácii od okolitého sveta. Aj preto sa môže pre spoločnosť zdať, že sú tieto deti hlúpe, pričom v mnohých prípadoch platí pravý opak.

Je vskutku pochopiteľné, že bežní ľudia narážajú na prekážky v snahe prísť na správny spôsob, ako komunikovať s človekom s Aspergerom. V rozhovore totiž ľudia s Aspergerovým syndrómom narážajú na nepochopenie zo strany okolia, keďže často skáču druhým do reči, rozprávajú o témach, ktoré nemusia nikoho z kolektívu zaujímať, pričom si absolútne nevšímajú reakcie protistrany naznačujúce nespokojnosť s naskytnutou situáciou. Takíto ľudia potom v podstate vedú zdĺhavé monológy o témach, ktoré zaujímajú len ich, nehľadiac pri tom na ostatných. Zdĺhavosť ich rozprávania sprevádzajú aj iné príznačné faktory, ako napríklad monotónnosť reči či uhýbanie zrakom pri komunikácii.

Problém majú ľudia s Aspergerovým syndrómom aj s bežným vyjadrením náklonnosti verbálnou i neverbálnou formou. Dalo by sa konštatovať, že príčinu možno hľadať v ich prehnanom logickom a racionálnom ponímaní sveta. A to na úkor pre bežných ľudí potrebnej empatie a emocionálnosti, čo tiež môže viesť k úplnej izolácii dieťaťa a rodičov od širšej rodiny či obyvateľov ulice a sídliska, ktorí nemusia mať pre okolnosti Aspergerovho syndrómu dostatok pochopenia. To môže byť spôsobené najmä tým, že deti s Aspergerom sa vďaka normálnemu až nadpriemernému intelektu javia ako úplne bežné deti bez akýchkoľvek problémov, čo však vo väčšine prípadov nie je pravda. Autistické ochorenie ako Aspergerov syndróm je možné chápať ako nutkanie logického a vedeckého porozumenia obyčajnej veci, ktorú bežní ľudia dokážu pochopiť prostredníctvom vlastných intuícií.

Ďalším problémom, ktorý musia ľudia s Aspergerovým syndrómom prehltnúť, sú dvojzmyselné frázy, vtipy či sarkazmus. Tieto aspekty bežnej komunikácie nehrajú v ich živote rolu, pretože takéto slovné zvraty veľakrát berú doslovne, takže pôvodný úmysel protistrany, ktorá danú dvojzmyselnosť vyslovila, nemusia vôbec pochopiť. Aj takéto nedorozumenia môžu viesť k pocitu menejcennosti a odlišnosti od zvyšku kolektívu.

Poruchy vnímania a predstavivosti detí s Aspergerovým syndrómom

Nadmerná racionalita detí s Aspergerovým syndrómom nekončí len pri vtipoch a sarkazme. Prenáša sa aj na ich chybné vnímanie abstraktných vecí a nedostatočnú predstavivosť, ktorá u ich rovesníkov v čase detstva doslova prekvitá. Deti s týmto autistickým ochorením vynikajú v matematike a iných logicky postupujúcich školských predmetoch, avšak problém im robia abstraktné vyučovacie predmety, ako výtvarná výchova, náboženstvo či branné cvičenia.

Aspergerov syndróm u detí a podstata zachovania rutiny

Je veľmi dôležité, aby dieťa s Aspergerovým syndrómom ostávalo vo svojej zaužívanej norme, pretože jeho vyvedenie z miery zmenou bežnej rutiny môže viesť k depresii, plačlivosti a úzkostným stavom. U novorodenca či malých bábätiek sa môže Aspergerov syndróm prejaviť počas spánkovej rutiny, keď je dieťa zvyknuté na jednu hračku, s ktorou stále zaspáva. Ak túto hračku náhle vymeníte, toto konanie môže viesť k iritácii a intenzívnym prejavom nespokojnosti zo strany dieťaťa.

Staršie deti s Aspergerom taktiež potrebujú dodržiavať istý, vopred stanovený harmonogram, pričom odchýlka od neho môže navádzať pocity smútku a nepohodlia. Pre bežných ľudí sú zväčša stresujúce len isté prevratné zmeny, no predstavte si, aké by to bolo pre vás, ak by ste nadmernou nervozitou a stresom trpeli zakaždým, keď sa vaše plány čo i len trošku pomenili.

Ako prebieha diagnostika Aspergerovho syndrómu?

Deti s Aspergerom vyrastajú úplne rovnako ako každé iné dieťa netrpiace genetickou anomáliou, takže odhalenie a stanovenie pravej diagnózy je v tom čase veľmi zložité. Prvé prejavy Aspergerovho syndrómu možno spozorovať v materskej škole, čiže v predškolskom veku, keď sa dieťa prvýkrát ocitá vo väčšom kolektíve. Ani tie však nemusia plne viesť k pozitívnej diagnóze Aspergerovho syndrómu.

Na finálne stanovenie Aspergerovho syndrómu u detí je potrebné dlhodobé sledovanie možných porúch patriacich do vyššie vymenovanej triády zahrňujúcej poruchy sociálnej interakcie, spoločenských aspektov komunikácie s okolím, a porúch vnímania a predstavivosti. Niekedy táto anamnéza trvá aj roky, pričom v priemere sa vek diagnostiky Aspergerovho syndrómu pohybuje v začiatkoch pubertálneho veku, presnejšie v 11. roku života dieťaťa.

Ak na svojom dieťati badáte isté znaky podobné Aspergerovmu syndrómu ako izolovanosť v kolektíve, atypické správanie či ťažkosti v chápaní okolitého sveta je vhodné navštíviť obvodného lekára, ktorému treba popísať podrobnú laickú anamnézu, ktoré ste si na základe odsledovaného správania dieťaťa sami zostavili. Vyhľadanie psychológa je ďalším krokom k správnej diagnóze problému, ktorý vaše dieťa trápi. Ten dokáže po absolvovaní niekoľkých sedení, ktorých súčasťou sú i testy na Aspergerov syndróm spočívajúce v skúmaní jednotlivých behaviorálnych a komunikačných prejavov, stanoviť diagnózu, resp. vaše podozrenie na Aspergerov syndróm potvrdiť alebo vyvrátiť.

Nápomocným je aj tzv. vyšetrenie SPECT (single photon emission computed tomography = jednofotónová emisná počítačová tomografia), ktoré spočíva v priestorovom trojrozmernom zobrazení mozgu, prípadne iného vyšetrovaného orgánu, pričom je možné ho prezerať aj v jednotlivých rezoch, čo umožňuje podrobnejšiu analýzu problému, ale i prípadné nájdenie mozgového defektu príznačného pre niektorú z porúch autistického spektra. Zaujímavosťou je, že ľudia s Aspergerovým syndrómom majú inú stavbu mozgových hemisfér ako zdravý jedinec, pričom tento rozdiel je možné sledovať práve vďaka vyššie opísanému zdravotnému vyšetreniu.

Liečba Aspergerovho syndrómu

Ako sme už vyššie uviedli, liečba Aspergerovho syndrómu je nemožná, a boju s takýmto autistickým ochorením nenapomáha ani fakt, že je ho veľmi ťažké odhaliť. Ak ho však odborník u vášho dieťaťa potvrdil, rozhodne netreba zúfať. Potrebné je vyzbrojiť sa dostatočnou zásobou trpezlivosti a odhodlania.

Vaša úloha rodiča je v očiach dieťaťa s Aspergerovým syndrómom veľmi podstatná, a to najmä z dôvodu spomínanej nadštandardnej naviazanosti dieťaťa na jedného z rodičov. Dieťa ho považuje za bezpečné miesto a autoritu, ktorá mu môže po včasnej diagnóze Aspergera krôčik po krôčiku pomôcť k nadobudnutiu plnohodnotného života s bežnými sociálnymi interakciami a správnou komunikáciou. U takýchto detí je ešte dôležitejšie pripomínanie, čo a kedy je vhodné v spoločnosti a pri nadväzovaní komunikácie povedať.

Spomínaný problém s predstavivosťou nemusí platiť u každého dieťaťa. Sú totiž známe prípady, že sa ľudia s Aspergerom stali spisovateľmi, výtvarníkmi, básnikmi či vedcami a nositeľmi Nobelovej ceny. V tomto ohľade je veľkou prednosťou aj ich výhradná posadnutosť jednou témou, ktorá ich môže motivovať k budúcim úspechom v danej oblasti.

Najdôležitejším faktorom, odhliadnuc od rodiča, je skúsený odborník na Aspergerov syndróm, najčastejšie psychológ s dostatočnými skúsenosťami s autistickými ochoreniami, ktorý dokáže nadviazať pozitívny vzťah s vaším dieťaťom, čo môže viesť k obrovským pokrokom v boji s typickými prejavmi Aspergerovho syndrómu. Lekár a psychológ sú tiež vhodnými radcami vo veci voľby správnej vzdelávacej inštitúcie pre vaše dieťa. Ich odborné oko dokáže posúdiť, či je potrebné vyhľadať špecializovanú súkromnú školu alebo je pre vaše dieťa bezpečné a vhodné ostať na pôvodnej škole.

Zatiaľ čo komplexná liečba Aspergerovho syndrómu neexistuje, možné je zmierniť jeho prejavy, čo môže pomôcť dieťaťu, a v budúcnosti dospelému človeku, zaradiť sa do spoločnosti. Tolerancia voči ľuďom s Aspergerovým syndrómom, ale i inými typmi autizmu, ktoré sa často prejavujú neprirodzeným správaním, je podstatným krokom k začleneniu takýchto ľudí do kolektívu.

Skúsenosti

Mamičky v diskusiách potvrdili, že deti s Aspergerovým syndrómom sú okolím často nepochopené. Bývajú výbušné až agresívne alebo, naopak, tiché a plaché. Nechcú sa kontaktovať s inými deťmi a majú strach z nepredvídateľných situácií. Mamičky radia, aby sa k dieťaťu pristupovalo s trpezlivosťou, pretože dieťa s Aspergerom odpozeráva a učí sa rôznym situáciám. Pri prvom podozrení na tento syndróm odporúčajú návštevu lekára, ktorý diagnózu vyvráti alebo potvrdí. Tak najlepšie zistíte, v čom je problém a ako k dieťaťu pristupovať.

^{Zdroj: Modrykonik.sk}

Najčastejšie otázky – FAQ

Zaujímajú vás aj iné aspekty súvisiace s Aspergerovým syndrómom a jeho prejavmi? Napadajú vám ďalšie otázky, na ktoré odpoveď neodznela v texte článku ani v sekcii otázok a odpovedí? Neváhajte nám ich položiť v komentároch pod článkom. Posnažíme sa ich zodpovedať čo najskôr.

Pridať komentár

Ďalšie články z kategórie Deti

Diastáza u detí aj malého bábätka. Ako vyzerá diastáza brušných svalov?

Sladká chrasta – impetigo. Akú masť a iná liečba

Potničky u bábätka (novorodenca) a malých detí

Ovčie kiahne u detí. Príznaky (Jedna vyrážka), priebeh, prenos a inkubačná doba

Piata choroba u detí. Červené fľaky ako príznaky