Ako rozpráva autista?

Rečová schopnosť u autistov sa líši na základe konkrétnej osoby a diagnostiky. Niektoré deti s poruchami autistického spektra vôbec nezačnú rozprávať. Ak reč absentuje, autista mnohokrát nepociťuje potrebu tento chýbajúci spôsob dorozumievania sa nahradiť neverbálnymi prvkami, ako je gestikulácia. V niektorých prípadoch sa isté náznaky reči u dieťaťa objavia, ale v porovnaní s rovesníkmi ide o veľmi slabé rečové prejavy. Takéto osoby používajú len niekoľko naučených slov, pričom ich rozličný význam v závislosti od použitia vo vete im nič nehovorí. Takmer polovica autistických osôb totiž nikdy nezačne používať reč vo funkčnej rovine.

Ak aj autistické dieťa začne rozprávať, typické je opakovanie tej istej hatlaniny, naučených riekaniek či pesničiek. Deti s poruchami autistického spektra rady napodobňujú frázy z animovaných rozprávok, určité vety z čítaného textu alebo slová, ktoré zachytia zriedkavým vnímaním svojho blízkeho okolia. Tieto návyky sa vyskytujú aj u detí mimo autistického spektra, no rozdiel je v tom, že autisti reč, ktorú takýmto spôsobom spoznajú, nedokážu aplikovať v bežnej konverzácii. Opakovanie naučených a počutých slov sa deje bezdôvodne. V podstate ide o formu komunikácie autistu so svojím okolím. Najväčším problémom je neschopnosť pochopiť, že určité naučené výrazy a slová môžu v závislosti od kontextu nadobúdať rozličné významy.

Rovnaké ťažkosti robia autistom aj intonačné odlišnosti. Ide v podstate o dôsledok neporozumenia širokej škále ľudských emócií. Z tohto dôvodu sa reč autistov nesie v monotónnom duchu. Často sa dokonca stáva, že autista intonáciu použije nesprávnym spôsobom. Navyše, v konverzácii s inou osobou nerozlišujú emotívne podfarbenú reč, ktorá sa prirodzene odzrkadľuje na intonácii. To znamená, že ak na autistické deti nahnevane kričí rodič, prijímajú len informácie z emotívneho prejavu, kdežto spôsob podania úplne ignorujú. Nedokážu pochopiť, že ich rodič formou intonácie prejavuje určitú intenzívnu emóciu.

V rámci konverzácie im robia problémy rozhovory na štýl „otázka-odpoveď“. Príčinou je neschopnosť dlhodobo sústrediť svoju pozornosť na jednu činnosť. Môže sa teda stať, že sa uprostred rozprávania druhej osoby autistické dieťa úplne „utne“ a odvráti sa chrbtom. Typické sú aj chyby v používaní zámen. Nerozumejú totiž, že zámeno „ja“ používajú všetci, keď o sebe hovoria. Autisti berú slovko „ja“ ako osobné zámeno, ktoré sa viaže výhradne na ich osobu. Ak druhý účastník komunikácie použije v nadväznosti na osobu autistu slovo „ty“, autisti majú tendenciu nadobudnúť pocit, že slovo „ty“ sa týka len ich. Začnú preto o sebe hovoriť za pomoci slova „ty“.

V priebehu detstva môže dochádzať k zmenám v rečových schopnostiach. Kým istú dobu dieťa bľabotalo a nadväzovalo kontakt s rovesníkmi, môže sa stať, že zo dňa na deň reč úplne ustane a z dieťatka nevyjde ani slovko. Príspevky v diskusných fórach však svedčia o tom, že autizmus je len veľmi ťažké diagnostikovať na základe rečových odchýlok v skorom štádiu života dieťaťa.

Niekedy môže byť totiž príčinou oneskorených začiatkov rozprávania predčasný pôrod, ktorý spôsobuje isté zmeny vo vývine dieťaťa mimo tela matky. Ak dieťa vyrastá v niekoľkojazyčnom prostredí, má tendenciu začať rozprávať o niečo neskôr ako jeho rovesníci. V prípade akýchkoľvek problémov sa však treba porozprávať s odborníkmi, ktorí dokážu jednoznačne stanoviť, či ide o rečové chyby súvisiace s autizmom.

^{Zdroj: Modrykonik.sk}

Pridať komentár

 

Ďalšie články z kategórie Detská poradňa