Ako naučiť dieťa rozprávať – ako ho motivovať, keď dvojročné dieťa nerozpráva?
Prvé slová vášho dieťaťa sú často prísľubom, že sa čoskoro dočkáte nekonečného „džavotania“. Niekedy si však na tento okamih treba počkať. Robí vám starosti, že vaše dieťa ešte nepovedalo ani slovo a jeho rovesníci už budujú slovnú zásobu? Takýto postoj rodičov nie je ideálny, pretože rozvoj reči je niečo podobné, ako chodenie alebo učenie sa na nočník. Oneskorenie reči u detí nemusí automaticky znamenať problém, jednoducho má vaše dieťa pomalšie tempo. Dôležitá je trpezlivosť a tiež snaha motivovať vaše dieťa k rozprávaniu. Ako motivovať dieťa k rozprávaniu? Čo robiť keď dieťa nechce rozprávať? A kedy má začať dieťa rozprávať?
Na úvod vás upokojíme, že ak vaše 2-ročné dieťa nerozpráva podľa predstáv, nemusí to okamžite znamenať žiadnu závažnú poruchu. To, ako má rozprávať 2-ročné dieťa, nemožno presne definovať žiadnou normou či tabuľkou. Existujú všeobecné míľniky stanovené Inštitútom detskej reči, ktoré do istej miery určujú, ako by mal prebiehať vývin detskej reči. Rozhodne sa však netreba báť toho, ak sa niektoré z prejavov oneskoria. Hovorenú reč dieťatko počúva už od okamihu, keď prišlo na svet. Už okolo 2. mesiaca dokážete pozornosť novorodenca zaujať rozprávaním a komentovaním situácií a úkonov, ktoré s bábätkom robíte. A kedy má začať dieťa rozprávať? Ako naučiť 2-ročné dieťa rozprávať, keď nejaví záujem?
Kedy dieťa začne rozprávať?
Od dieťaťa určite netreba mať prehnané očakávania a tlačiť naň, aby začalo rozprávať, len preto že ostatné deti už rečnia. Všetko má svoj čas. To, kedy dieťa začne rozprávať, ovplyvňuje množstvo ďalších faktorov. Počítajte s tým, že u každého dieťaťa príde prvé slovo inokedy a rovnako tak aj samotný vývoj reči môže prebiehať úplne inak, pretože každé dieťa je individualita. Medzi 9. až 12. mesiacom sa očakáva, že dieťa vysloví svoje prvé slovo. Každý by si želal, aby to bolo „ma-ma“ alebo „ta-ta“, no radi budete aj za „ham-ham“, „tam-tam“ alebo iné skomolené formulácie. Zaujímavosťou je, že nemožno presne povedať, kedy dieťa k daným slovám priradí aj zmysel.
V priebehu 12. až 18. mesiaca by dieťa malo budovať svoju prvú slovnú zásobu okolo 40 až 50 slov, ktorých významu by postupne malo začať aj rozumieť. Napríklad gestami ukáže na daný predmet alebo slovo použije k tomu, aby si daný predmet vypýtalo. Deti majú v tomto období tendenciu napodobňovať rodičov. V tomto čase vývoja sa dieťa podľa Márie Montessori stáva „špongiou“ a začína viac či menej vnímať určité podnety, komunikáciu okolo seba a postupne obohacuje svoju slovnú zásobu. Pripravte sa na fázy, pri ktorých dieťa za pár dní povie 10 nových slov, no potom dlhšiu dobu nepridá žiadne.
Postupne v rozmedzí 18. – 24. mesiaca začínajú deti spájať slová, nemožno ešte hovoriť o vetách, ale dieťa spája slová, ktorých významu by malo rozumieť, „mama tam, havo hav, tata daj,“ a iné krátke slovné spojenia. Slovná zásoba by už mala mať okolo 100 slov, ktorým by malo dieťa aj rozumieť. Ak má dieťa toto zvládnuté, je tu predpoklad, že v ďalšom období už nedôjde k určitým blokom či komplikáciám, ktoré by spôsobili, že dieťa nebude rozprávať. Opäť platí, že je to veľmi individuálne.
V období od 24. – 30. mesiaca sa slovná zásoba rozširuje na 300 a viac slov, dieťa používa vety, začína skloňovať podstatné mená, používa predložky, zámená, dokáže klásť otázky a chápe, kedy hovorí v minulosti či v budúcnosti. Pri prvých vetách je normálne, ak nemajú úplne gramatickú podobu a dieťa používa rôzne pády či časy. Vo veku 30 – 36 mesiacov už prichádzajú na rad súvetia, spojky a slovná zásoba by mala mať aspoň 600 až 1 000 slov. Je normálne, ak časovanie či slovosled viet nie je úplne správny. Dieťa môže začať rozprávať viac, no chyby sú prirodzené. Batoľa má motiváciu rozprávať a dožadovať sa rečových prejavov pozornosti.
Rady, ako naučiť dieťa rozprávať
Postupov a metód, ako naučiť dieťa rozprávať, je aj na internete veľké množstvo, čo však bude platiť na vášho drobca, vám nepovie zaručene nikto. Skúsiť môžete rôzne spôsoby, pretože, čím viac podnetov dieťaťu ponúknete, tým skôr sa môžete dočkať prvých hlások, slov, viet a súvetí. Tu je niekoľko odporúčaní, ktoré vám pomôžu pri rozvoji rečových zručností dieťaťa.
Rozprávajte, ukazujte a napodobňujte
Iniciatíva zo strany rodičov je veľmi dôležitá. Keď dieťaťu niečo rozprávate, udržujte s ním očný kontakt, snažte sa ho zaujať, ukazujte mu predmety, napodobňujte zvieracie zvuky a komunikujte s ním tak často, ako sa dá. Spievajte, učte sa rýmovačky alebo básničky. Ideálne je, ak si s dieťaťom vytvoríte určitý rituál, pokojne pri čítaní alebo pri večernom kúpaní. Aj keď môžu byť prvé pokusy o komunikáciu len nezmyselné zhluky písmen a slabík, motivujte dieťa, prikyvujte a podporte ho v jeho komunikácii, aj keď nerozumiete.
Komentujte, čo vidíte a robíte
Chcete, aby dieťa bolo „ukecané“? Musíte takí byť aj vy. Dieťa sa učí, keď vás počúva, nové slovíčka sa naň môžu nalepiť aj vtedy, ak budete miestami aj neprirodzene veci komentovať. Ak po ceste prejde auto, zahrajte sa na športového komentátora a opisujte dieťaťu celú situáciu detailne, že zelené auto práve prešlo po ceste, auto je zelené, auto robí „brm brm“ a tak ďalej. Budete sa opakovať, ale dieťa časom bude presne vedieť, čo je zelené a čo robí „brm brm“. Toto môžete robiť pri každej činnosti spolu s dieťaťom, pri kúpaní, kŕmení, rovnako ako keď dieťa učíte na nočník a opakujete mu, že plienky sú už minulosťou a na „kaki a ciki“ je tu už nočník.
Opakovanie je matkou múdrosti, ale s mierou
Pomenúvajte veci okolo seba, opakujte sa, pokojne opíšte farbu predmetu, čo robí, že lopta skáče, stojí alebo letí. Ukazujte na daný predmet, aby si ho dieťa zafixovalo aj vizuálne. Nevadí, ak dieťa slovo nezopakuje o deň či dva ho možno presne pomenuje a vy budete milo prekvapení. Netreba to však preháňať. Opakovanie rovnakého slova dieťa môže začať nudiť a opakovanie nasilu za účelom, aby slovo po vás zopakovalo, môže dieťa skôr odradiť. Rozprávajte sa s dieťaťom hlavne o tom, čo uňho vzbudzuje záujem. Všetkého teda s mierou.
Používajte krátke vety a podstatné mená
Na dieťa treba ísť jednoducho, rozprávajte veľmi stroho a stručne. Používajte krátke vety a všetko pomenúvajte čo najviac zrozumiteľne. Spočiatku sa vyhýbajte spojkám a predložkám, nepoužívajte súvetia ani rozsiahle vysvetlenia, dieťa bude len nemo pozerať. Čo môžete pomenovať podstatným menom, pomenujte.
Správne vyslovujte a žiadne šušlanie
Ak vás trápi to, ako naučiť 3-ročné dieťa rozprávať správne, pretože veci vyslovuje zle, zamyslite sa nad tým či nerobíte chybu aj vy. Rodičia majú často sklon rozprávať sa s dieťaťom priveľmi milo a hravo. Je to normálne, svojou roztomilosťou k tomu dieťatko zvádza. S dieťaťom sa rozprávajte tak, aby ste riadne artikulovali a nedeformovali reč, ktorou má neskôr plynule rozprávať. Dieťa totiž všetko napodobňuje a rozhodne nechcete, aby sa šušlanie na dieťa prenieslo. Rozprávajte pomaly, zrozumiteľne a bez prehnaného akcentu. Klaďte dôraz na dôležité slová, prejav rodiča má byť kultivovaný, no takisto pútavý.
Pozor na prehnané zdrobneniny a citoslovcia
Podobne ako v predošlom prípade, ak chcete dieťa naučiť rozprávať, nepoužívajte priveľa zdrobnenín ani citosloviec, pokiaľ to nie je nutné. Pokojne napodobnite zvuky zvierat. Ak chcete zdôrazniť, že je niečo maličké, môžete použiť zdrobneninu, no určite nevyužívajte tento nástroj na vysvetľovanie významu bežných vecí. Ak je raz jahoda jahodou, nemusí byť jahôdkou a jablko jabĺčkom. Vývinu reči týmto spôsobom nijak nepomôžete.
Ako motivovať dieťa k rozprávaniu?
Čo robiť, keď dieťa nechce rozprávať? Základom je motivácia. Pre niektorých rodičov je záhadou, ako rozviazať dieťaťu jazyk. Často sa totiž stáva, že dieťa mnohé slová už ovláda, zopakuje ich, ale pri rozprávaní ich nepoužíva. Taktiež sa môže stať, že dieťa nejaví o rozprávanie a komunikáciu záujem. Za každých okolností je potrebné u dieťaťa vyvolať motiváciou potrebný záujem o komunikáciu.
Vizuálne vnímanie
Mnohé významné výskumy poukázali na to, že medzi prvými slovami a predmetmi, ktoré dieťa vidí, je silný vzťah. Vedecké výskumy jasne preukázali, že deti vizuálnym vnímaním – graficky, dokážu k jednotlivým predmetom priradiť slová. Vizuálne vnímanie objektov tak má veľký vplyv na začiatok rozprávania. Ak sa teda dieťa hrá s loptou, poukazujte na daný predmet, pomenujte ho, zopakujte „lopta hop, modrá lopta, lopta letí, lopta bum“, aby dieťa dokázalo danému predmetu priradiť slovo. Aj takýmto spôsobom môžete dieťa motivovať k rozprávaniu.
Čítanie obrázkových kníh
Na rozvoj, nielen rečových zručností, skvele poslúžia obrázkové knihy. Pravidelné čítanie sa môže stať rituálom a poukazovanie na všetko, čo sa na obrázkoch v knihe nachádza, je skvelým motivačným nástrojom. Zvieratká či predmety na obrázkoch bude chcieť dieťa pomenúvať samo a ešte pred spaním si obľúbenú knihu donesie do postele. V modernej dobe 21. storočia si tiež môžete prezerať obrázky na tablete alebo na mobile, čo môže niektoré ratolesti zaujať ešte viac. Klasickej knihe však dajte prednosť. Ak máte pocit, že čítanie knihy dieťa nezaujíma, skúste knihu vymeniť a nájsť niečo také, čo dieťa skutočne zaujíma – zvieratká, dopravné prostriedky, geometrické útvary atď.
Spoločenské hry
Skvelou voľbou pre rozvoj reči sú aj spoločenské hry pre deti. Takéto hry nájdete v hračkárstvach, pričom sú určené už pre deti od 1 roka. Deti takéto hry motivujú k tomu, aby danú vec pomenovali a v prípade spoločenských hier od 3 či 4 rokov ich nabádajú k rozprávaniu príbehov. Takéto hry sú špeciálne zamerané na rozvoj rečových zručností a logického myslenia. Zvoliť je však potrebné primeranú úroveň náročnosti spoločenskej hry.
Hry na roly
Hravou formou môžete u dieťaťa vzbudiť záujem o rozprávanie aj vtedy, ak sa zahráte na skutočné roly. Kuchár a zákazník, doktor a pacient, opravár, hasič – stačia potrebné rekvizity a kreativita nahradí mechanické opakovanie slov. Dieťa pri hrách na roly nielen využíva slovnú zásobu, ktorú má, ale takisto sa učí nové slová. Reaguje na podnety, ktoré prichádzajú z druhej strany. Oteckovia by sa rozhodne nemali báť piť čaj z ružovej šálky so svojou dcérou a mamičky sa niekedy budú musieť zahrať na ochutnávačky, pretože ich syn práve navaril unikátny recept.
Veľmi motivujúce je aj natáčanie dieťaťa na kameru. Deti sa rady predvádzajú a ak budú stredobodom pozornosti, rady ukážu svoj talent. Naučte sa s nimi básničku alebo rýmovačku a dovoľte im predviesť sa. Pýtajte sa detí ako v nejakej televíznej relácii, nechajte ich reagovať a potom im to pustite. Možno sa im to zapáči a jazyk sa razom rozviaže.
Dieťa nekritizujte, ale chváľte
Slová, ktoré dieťa používa na pomenovanie predmetov alebo činností, sú preň tými jedinými správnymi, zatiaľ. Možno tieto slová nie sú správne pre vás, no ak je aktuálne auto v detskom slovníku „ado“, je to tak, nekarhajte ho, nekričte a neopravujte ho. Viete, že myslí auto, a to je dôležité. Pokojne mu povedzte: „Áno, toto je auto“, použite správny tvar slova. No nie je nutné dieťaťu to prízvukovať, opravovať ho a už vôbec nie nútiť ho vysloviť správny tvar slova. Týmto spôsobom prirodzene zabránite vývoju jeho reči a odradíte ho. Pochvalou naopak dosiahnete viac. Oceňte jeho snahu rozprávať aj napriek tomu, že robí chyby.
Kedy môže byť oneskorené rozprávanie problém?
Existujú určité varovné signály, ktoré sú príznakom toho, že vývoj reči u dieťaťa neprebieha tak, ako by mal. Najlepšie je obrátiť sa v takom prípade na odborníka, pediatra, logopéda, audiológa či detského psychológa. Títo odborníci presne vedie posúdiť, v akom stave je úroveň verbálnej/neverbálnej komunikácie vášho dieťaťa. Za problémami s rečou totiž nemusí byť len do istej miery prirodzené oneskorenie, ale pokojne aj iné ochorenia (autizmus, logopedické problémy, poruchy reči a jazyka, psychický vývoj a iné). Na problémy vo vývoj reči vás môžu upozorniť nasledovné faktory:
- Dieťa prestalo používať slová, ktoré doteraz používalo.
- Okolo 12. až 18. mesiaca nepoužíva gestá a netvorí slovné spojenia.
- Do veku 18 mesiacov dieťa nezväčšilo svoju slovnú zásobu a drží sa len na úrovni cca 10 slov.
- Dieťa nejaví okolo 2 rokov záujem o komunikáciu.
- 3-ročné dieťa má nejasnú reč, nerozumie významu slov, nevyužíva súvetia ani vety a nedokáže pomenovať známe predmety.
- Pozorujete u dieťaťa zajakávanie, výrazné šušlanie alebo iné chyby reči.
Faktory, ktoré ovplyvňujú vývoj reči, môžu byť aj dedičné zo strany matky alebo otca. Niektoré deti, ktoré sa rýchlo naučia chodiť, loziť, môžu rečové pokroky dosahovať pomalšie. Vývin reči môže byť pomalší aj u detí, ktoré sa narodili predčasne alebo s podváhou či anemické. Prejaviť sa môžu predchádzajúce ochorenia a zdravotné problémy, ktoré mohli rozvoj reči a jazyka spomaliť. Aj také veci ako nádcha alebo chýbajúce zuby môžu zapríčiniť chyby v rečovom prejave. Takmer vždy ide pri chybách alebo oneskorení reči o kombináciu viacerých faktorov.
Skúsenosti
Viacero mamičiek sa stretlo s tým, že ich dieťa malo vlastný slovník v pomerne pokročilom veku (2-3 roky) a potom sa rozprozprávalo. Samozrejme, je nutné pravidelné čítanie knižiek, používanie riekaniek či komentovanie všetkého okolo. Odporúčajú sa poradiť s pediatrom, či dieťa nemá nejaký problém (oslabený sluch alebo zrak a pod.). Je to individuálne u každého dieťaťa, jedno dokáťe plynulo hovoriť už v 2 rokoch, iné v rovnakom veku toho veľa nenahovorí.
Zdroj: Modrykonik.sk
Najčastejšie otázky – FAQ
Prechádzate si obdobím, kedy očakávate prvé slová od vášho bábätka? Máte problém s tým že vaše 4-ročné dieťa nerozpráva a nedarí sa vám rozviazať mu jazyk? V našom článku sa dočítate všetko podstatné o tom, ako naučiť dieťa rozprávať a tiež o tom, čo môže na vývoj reči u dieťaťa vplývať. V rámci diskusie pod článkom privítame názory ostatných mamičiek a oteckov. Budeme radi za vaše skúsenosti, rady, odporúčania a tipy, ktoré môžu pomôcť aj ostatným rodičom.
Kedy dieťa začne rozprávať v súvetiach?
Čo robiť, ak 5-ročné dieťa zle rozpráva?
Ako motivovať dieťa k rozprávaniu?
Komentáre
Pridať komentár
Odpovedať