Ako dlho je mononukleóza infekčná?

Mononukleóza, tiež známa ako „choroba z bozkávania“, je vysoko infekčné vírusové ochorenie, ktoré má v 80 až 95 % prípadov na svedomí vírus EBV, resp. Epstein-Barrovej vírus. Ide o herpetický vírus doživotne pretrvávajúci v tele človeka. Mononukleóza sa prenáša slinami, a to nielen priamou výmenou slín medzi dvomi ľuďmi (bozkávaní), ale aj nepriamo, a to napr. pitím z jednej fľaše, konzumovaním jedla s použitím jedného taniera a spoločného príboru či umývaním zubov spoločnou zubnou kefkou.

Najčastejšie sa nákaza šíri v kolektívoch detí a mladistvých, medzi ktorými mnohokrát nedochádza k prísnemu dodržiavaniu hygienických návykov súvisiacich s nezdieľaním jedla či pitia. Ochorenie sa však nevyhýba ani mladším deťom a dospelým osobám. Práve od veku, ale tiež genetickej predispozície a miery nákazy infikovanej osoby závisí priebeh mononukleózy. Kým u niektorých postupuje bezpríznakovo, u iných sa prejavujú symptómy podobné chrípke.

Pre mononukleózu je typická pretrvávajúca horúčka dosahujúca úroveň až 40 °C, pričom organizmus zaťažuje v rozmedzí siedmich až deviatich dní. V niektorých prípadoch sa zvýšenie telesnej teploty vplyvom mononukleózy nezmierni dva týždne. Okrem horúčky k symptómom ochorenia zaraďujeme aj únavu, bolesti hlavy, svalov a kĺbov, no častá je i bolesť v krku sprevádzaná zápalom mandlí a bielym povlakom na nich. Počas doby ochorenia je možné pozorovať zväčšené lymfatické uzliny, a to v rôznych častiach tela nakazeného. Zdurené sú teda nielen krčné uzliny, ale aj tie v podpazuší, v dôsledku čoho dochádza k nadmernému poteniu. Vo vážnejších prípadoch sa mononukleóza odzrkadlí v podobe zväčšenej pečene či sleziny.

Inkubačná doba mononukleózy sa stanovuje len veľmi ťažko, pretože je takmer nemožné stanoviť presný čas nákazy. Čím mladší je nakazený pacient, tým menej jednoznačné sú symptómy poukazujúce na prítomnosť mononukleózy, čo znamená, že je takmer nereálne určiť presný deň, kedy došlo k infekcii. Inkubačná doba ochorenia sa u detí pohybuje v rozmedzí 7 až 30 dní, pričom mladiství a dospelí pacienti môžu vírus nosiť v tele bez akéhokoľvek príznaku štyri až sedem týždňov. Samotná infekčnosť ochorenia je rizikom len v období aktívneho účinku vírusu a jeho prítomnosti v slinách pacienta. Opäť ide o informáciu, ktorú nemožno presne stanoviť. Hoci možnosť nákazy je vysoká najmä v čase, keď sa u pacienta prejavujú jednotlivé symptómy mononukleózy, symptomatická liečba zväčša trvá dva až štyri týždne.

Popri zmierňovaní boľavého hrdla pastilkami, znižovaní horúčky a tlmení bolestí antipyretikami je potrebné myslieť aj na oddych, pokojový režim či dostatočný príjem tekutín. Kompletná izolácia síce nie je nutná, avšak zavedenie základných hygienických opatrení je gro v zmysle zabránenia nákazy ďalších osôb. V domácnosti by mal nakazený používať vlastný príbor, tanier, pohár, hygienické potreby, pričom nevyhnutné je tiež neustále umývanie rúk po každom kýchnutí či kašľaní.

Pre účinnú liečbu mononukleózy je tiež potrebný príjem stravy nezaťažujúcej pečeň. Keďže mononukleóza podstatne vplýva na stav a funkciu tohto orgánu, šetrnú diétu je odporúčané dodržiavať až do doby, kým v pečeňových testoch nenastanú pozitívne zmeny. V niektorých prípadoch to môže byť aj niekoľko mesiacov. Z hľadiska stavu pečene by sa malo prihliadať na obmedzenie fyzickej aktivity, pretože nadmerné zaťažovanie organizmu pohybom môže spôsobiť natrhnutie orgánu.

Treba si uvedomiť, že infekčnosť je vysoká aj v prípade človeka, ktorý síce samotnými príznakmi mononukleózy netrpí, no je nositeľom vírusu EBV. Takýmto nositeľom môže byť osoba aj niekoľko rokov, a to aj napriek tomu, že sa u nej ochorenie nijakým spôsobom v priebehu života neprejavilo. Podľa WHO je totiž vírusom EBV nakazených až 95 % svetovej populácie. „Spiaci“ vírus ostáva v tele človeka aj po prekonaní mononukleózy, a teda môže kedykoľvek dôjsť k jeho reaktivácii. Tento proces môže započať vplyvom stresových stavov, oslabenia imunity či iných infekčných ochorení.

Skúsenosti zverejnené na diskusných fórach svedčia o tom, že napuchnutie krčných uzlín je pri mononukleóze naozaj extrémne, a preto mnoho mamičiek nakazených detí prepadá panike. Antibiotiká sa na liečbu tohto ochorenia nepredpisujú, a teda potrebná je symptomatická liečba. Viacero mamičiek tiež odporúča nastolenie diéty šetrnej voči pečeni, a to aj v prípade, že pečeňové testy dieťaťa dopadnú dobre.

^{Zdroj: Modrykonik.sk}

Pridať komentár

 

Ďalšie články z kategórie Detská poradňa