Aké sú prejavy autizmu u 2-ročného dieťaťa?

Príznaky autizmu u najmenších detí zostávajú často nepovšimnuté, pretože zvláštne správanie a zaostávanie v určitých zručnostiach pripisujú rodičia faktorom, ako predčasný pôrod či prenášanie tehotenstva. U každého dieťaťa sa môžu jednotlivé prejavy ukázať v rozličnej miere. Pri poruchách autistického spektra (PAS) je dôležitá včasná diagnostika a následné aplikovanie príslušnej terapie v závislosti od zistenej poruchy. Autizmus sa odzrkadľuje, a tým pádom i posudzuje, na troch základných oblastiach, a to sociálna interakcia, komunikácia a predstavivosť.

Pre autistické dieťa sú typické abnormality reči. Dieťa značne zaostáva v nadobúdaní rečových schopností, pričom rodičia najčastejšie spozornejú, keď ich potomok vôbec nedžavoce a neslabikuje. Dieťaťu sa nerozširuje slovná zásoba, pretože nerozumie samotnej reči. Takáto absencia verbálnej komunikácie môže u autistických osôb pretrvávať po celý život. Ak aj dieťa s autizmom rozpráva, ide o veľmi limitovaný a zvláštny spôsob verbálnej komunikácie, v ktorej absentuje správna intonácia. Často dieťa disponuje dostatočnou slovnou zásobou, tiež dokáže v rámci opakovania po rodičovi vysloviť celé vety, no vzápätí rodič zisťuje, že dieťa nie je schopné sa vyjadriť v bežnej konverzácii.

Jedným z prvotných prejavov autizmu u malého dieťaťa je absencia akejkoľvek reakcie na oslovenie jeho menom. Vlastné meno doslova ignoruje, čo vedie rodičov k dojmu, že ich dieťa trpí nedoslýchavosťou. Aj z tohto dôvodu často kroky rodičov s autistickými deťmi vedú do ušno-nosno-krčnej ambulancie. Rovnako končia aj prípady, v ktorých nedochádza k naplneniu jednoduchých rodičovských požiadaviek, ako „prines mi hračku“ či „podaj mi rúčku“. Problém však tkvie v neporozumení daného príkazu, čo vedie dieťa k úplnej ignorácii. Takým istým spôsobom reaguje autistické dieťa na konverzácie, ktorým nerozumie. Vôbec sa do nich nezapája a často sa obráti chrbtom k ľuďom, ktorí spolu v jeho prítomnosti komunikujú.

Okrem verbálnej komunikácie sa dá množstvo prejavov spozorovať aj na tej neverbálnej. Dvojročné dieťa s autizmom neudržuje očný kontakt. Síce na prvý pohľad môže vyzerať, že sa na rodiča dieťa pozerá, avšak po čase si človek všimne, že sa dieťa ako keby pozerá cez neho, resp. jeho pohľad je upretý na nejaký predmet za chrbtom rodiča. Taktiež nedokáže využívať gestikuláciu v podobe ukazovania prstom. Opäť takejto forme komunikácie nerozumie, a preto v prípade, že niečo potrebuje, ťahá rodiča na miesto za ruku.

Príznačné sú aj ťažkosti s porozumením ľudskej mimiky. Jednotlivé výrazy v tvári si dieťa nedokáže spojiť so širokou paletou ľudských emócií, a preto môže vyzerať bezcitne. Dieťaťu s autizmom chýba celková empatia voči okoliu a pocitom najbližších. Absencia empatie sa primárne prejaví neopätovaním rodičovho úsmevu. Dieťaťu s poruchou autistického spektra robí problém všeobecná socializácia. Okolité deti a rovesníkov, ktorí sa spoločne hrajú, zvyčajne len sleduje. Nevyhľadáva spôsoby nadviazania priateľstiev, pretože preferuje samotu. Hranie sa s hračkami je tiež špecifické. Dieťa je viac-menej zaujaté jednotlivými časťami alebo vlastnosťami danej hračky, a teda kolieskami autíčka či zvukmi, ktoré hračka vydáva. Výrazným prejavom je neschopnosť dieťaťa hrať sa na povolania. Chýba mu totiž základná predstavivosť.

Pre autistické deti je tiež charakteristická senzorická senzitivita. Existujú podnety, ktoré takéto deti doslova vyhľadávajú. Nadobúdajú akúsi obsesiu s určitým povrchom predmetu, vôňou či zvukom. Táto črta sa prejavuje aj v jedení, v rámci ktorého majú autistické deti tendenciu byť veľmi vyberavými. Až 90 % takýchto osôb preferuje nízky počet jedál, ktoré potom opakovane vyžadujú. Problém nastáva z hľadiska nedostatku živín, ktoré dieťa takýmto spôsobom prijíma.

Kým niektoré podnety dieťa obľubuje, výrazné zvuky a náhle striedanie svetiel môže naň pôsobiť stresujúco, čo sa prejavuje prvými záchvatmi. V takýchto situáciách sa niektoré autistické deti schyľujú k seba-stimulácii alebo stereotypnému správaniu. Ide o opakované vykonávanie určitého pohybu alebo činnosti, ako je klopkanie, tlieskanie či natriasanie končatiny, ktorá im prináša akúsi úľavu od nadmerného množstva vnemov. Takýmto spôsobom sa dieťa vyrovnáva s návalom rozličných podnetov. Tento prejav je možné spozorovať na miestach s väčším davom ľudí. Dieťa sa takto ubezpečuje, že aj napriek množstvu svetiel, pachov, ľudskej vravy a nežiaducich narušení osobného priestoru, je všetko v poriadku.

Okrem vyššie menovaných prejavov je veľavravným aj chodenie po špičkách, zlé držanie tela a napätie v svalstve, ktoré poukazuje na nezrelosť nervového systému. Pre autistické deti sú príznačné aj spánkové ťažkosti v podobe neskorého zaspávania a častého nočného budenia. Spánkový deficit sa odzrkadľuje nielen na samotnom dieťati, ale aj na jeho rodičoch. Rovnako vyčerpávajúca je aj obsesia autistických detí s navyknutou rutinou. Ak sa v rámci nej niečo zmení, ich citlivosť na danú odchýlku sa ukáže intenzívnym prejavom odporu a nesúhlasu. Pre dieťa s poruchou autistického spektra je preto veľmi dôležité, aby sa zakaždým prechádzalo po tej istej trase a dodržiavalo rovnaký predspánkový režim.

Zo strany rodičov je veľmi podstatné dôsledné pozorovanie správania a priebežne sa vyvíjajúcej rečovej schopnosti dieťaťa, na základe čoho je možné účinne zaregistrovať odchýlky od bežného vývoja typického pre daný vek. Ako však mamičky na diskusných fórach poznamenali, netreba hneď panikáriť, ak sa dieťa sem-tam hráva osamote alebo nechce rozprávať. Dieťa môže byť len trochu utiahnutejšie, hanblivejšie a introvertnejšie, čo skôr súvisí s jeho povahou ako s nejakou poruchou.

^{Zdroj: Modrykonik.sk}

Pridať komentár

 

Ďalšie články z kategórie Detská poradňa