7 dní v nemocnici, 3 vyvolávačky a pôrod cisárskym rezom (príbeh)

Ako prvorodička som sa prirodzene pôrodu bála, ale moje hrozivé predstavy napokon boli oproti realite naozaj rozprávkové. Štyri dni vyvolávania pôrodu, vyše týždňa v nemocnici a nakoniec cisársky rez. Tak som si pôrod naozaj nepredstavovala. Musím však priznať, že som bola riziková rodička. V 36. týždni mi na poradni namerali vysoký krvný tlak a hypertenzia u mňa znamenala, že som si týždeň poležala na gynekológii, aby tehotenstvo stabilizovali. Magnézium som dostávala na dennej báze, okrem toho aj predpísané tabletky na tlak.

Dva dni pred termínom mi odtiekol hlien a následne mi postupne začala odtekať aj plodová voda. Občas po kvapkách, občas vo väčšom množstve. Už v tomto okamihu som chcela ísť do pôrodnice, no kontrakcie nikde, tak som si šla večer ľahnúť. V noci som sa zobudila na silné sťahy, pravidelnosť zhruba každý 25 minút. Interval sa neskracoval, ale vzhľadom na rizikovosť som zavelila, že ideme do pôrodnice. Prišli sme do pôrodnice, kde mi opätovne namerali vyšší tlak, takže som ostala v nemocnici. Lekárka ešte vtedy povedala, že som otvorená na 1 cm. Bola som v 37. týždni, takže hraničný predčasný pôrod.

Cez deň ma pozorovali, voda pomaly odtekala, kontrakcie stále rovnaké a lekár rozhodol, že v noci mi podajú tabletku na vyvolanie pôrodu. To už som bola pomerne nervózna a začala som pociťovať tlak, dupľom, keď mi ráno oznámili, že som otvorená len na 1,5 cm a bábätko nezostupuje. Plodová voda mi odtekala hrozne pomaly a bála som sa, že niečo nie je v poriadku. Ďalší deň lekár prešiel a následne mi opätovne nad ránom podali vyvolávačku. Ďalšia kontrola a stále 1,5 cm. Kontrakcie sa síce výrazne skracovali a boli intenzívnejšie, ale otváranie krčka ani náhodou. Keďže bábätko bolo príliš vysoko, nemohli mi prasknúť plodovku. Poviem vám, bála som sa ako ešte nikdy. Lekárov však veľmi chválim, pretože som mala všetko vysvetlené tak, ako by som chcela.

Verila som, že vyvolanie pôrodu pomôže. Lekár skonštatoval, že ak sa nebudem cez noc otvárať, bude potrebný cisársky rez. Nikdy, nikdy som ho nechcela, no v tejto fáze mi to už bolo jedno a bolo to pre mňa vykúpenie. Následne ma presunuli na vzdycháreň a musím povedať, že depresívnejšie miesto som ešte nezažila. Za môj pobyt tam odrodilo asi 7 žien a ja som stále čakala, čakala a počula len krik a plač. Bola som fyzicky aj psychicky vyčerpaná a rozmýšľala som nad všetkými negatívnymi scenármi. Ženy, ktoré priviezli na vzdycháreň po prvej tabletke porodili a ja som sa trápila s kontrakciami, ktoré som už poriadne ani nevnímala.

Celú noc som nespala a ráno primár zavelil, že ideme na cisársky, okamžite ma začali presúvať na sálu, stihla som zavolať mužovi, že mi idú robiť cisársky a už som bola na sále. Mala som pocit, že sa všetko deje sekunda po sekunde. Nakoniec som porodila cisárskym rezom, pretože hrozila infekcia. Vtedy mi došlo, prečo sa všetci okolo tak ponáhľali. Dnes sa nad tým pousmejem, no vtedy som bola ako stratená v lese. Najdôležitejšie však je, že dnes má môj „cisár“ tri roky a sme obaja zdraví.

Pridať komentár

Ďalšie články z kategórie Príbehy

Popôrodná depresia – môj príbeh

Odber pupočníkovej krvi je drahý a zbytočný. Nikdy viac! (príbeh)

Priloženie bábätka po pôrode? V Anglicku štandard, na Slovensku niečo výnimočné (príbeh)

Muž pri pôrode? Opora a záchranca nášho dieťaťa (príbeh)

Strata mlieka počas dojčenia? Všetko je to o hlave (príbeh)