2-mesačné bábätko (dieťa) – vývoj, strava, spánok, cviky, hračky. Pozri, čo dokáže

Bábätko sa v priebehu 2. mesiaca začína intenzívnejšie zaujímať o svoje okolie. Začína registrovať ostatné tváre, pohybujúce sa predmety, dokáže sa usmievať a z hľadiska motoriky konečne dokáže v obmedzenej miere cielene ovládať pohyby svojich končatín. Vp veku od 2 do 5 mesiacov sa odporúča návšteva ortopéda. Po prvýkrát môžete v tomto období zachytiť snahu o dorozumievanie sa „neidentifikovateľnou“ rečou. Výraznejší zmysel môžu mať aj prvé hračky. To, čo dokáže 2-mesačné bábätko, je veľmi individuálne. Jednotlivé charakteristiky a vlastnosti nevnímajte ako nevyhnutné. Vývin každého dieťaťa prebieha iným tempom.

Čo dokáže 2 mesačné bábätko?

Počas fyzického vývinu sa u dvojmesačného dojčaťa rozvíja jemná i hrubá motorika a taktiež zmyslové vnímanie. Oproti prvému mesiacu už dieťa dokáže v limitovanej miere kontrolovať pohyby nožičiek a ručičiek. Z hľadiska jemnej motoriky sú pre ležaní na chrbte už dlane zvyčajne pootvorené alebo úplne otvorené a prsty ohybnejšie. Preto dokáže dieťa po krátku dobu v ruke udržať predmet. Je vhodné stimulovať jeho hmatové zmysly. Pri ležaní na brušku dokáže hlavičku dvíhať a otáčať konkrétnym smerom. Pohyb hlavičky už môže byť izolovaný – neotáča hrudník a telo, ale len hlavičku. Samozrejme, v obmedzenom rozsahu.

Bábätko pozoruje svoje ruky a prsty. Pri ležaní na chrbte dokáže ruky – prsty nasmerovať k ústam a pästičky si vkladá do úst a oblizuje. Takisto dochádza k spájaniu pravej a ľavej ruky, čo indikuje súhru oboch hemisfér mozgu. Nožičky dvíha v polohe na chrbte nad podložku a chvíľu ich udrží vo vzduchu. Brušné svalstvo už spevňuje. V polohe na brušku môže mať bábätko snahu sa opierať o lakte a dvíhať hlavu. Dieťatko čoraz lepšie ovláda krk. Má snahy sa naťahovať za predmetmi – hračkami v jeho ohniskovej vzdialenosti, no uchopiť ju ešte dokonale nedokáže. Ide teda o jedny z prvých úmyselných pohybov s jasným zámerom, ktoré sú riadené mozgom.

Reč a zrak bábätka v 2. mesiaci

Dieťa omnoho viac interaguje s okolím. Má lepšiu pozorovaciu schopnosť, sleduje dynamický pohyb a zrak sa zlepšuje. Stále ešte nedokáže pohyby očí koordinovať jedným smerom. Preto môže dieťatko škúliť. Schopnosť koordinovať pohyb očí sa objaví až v priebehu 3. až 6. mesiaca. Vtedy by už škúlenie malo odznieť. Inak je potrebná diagnostika u očného lekára. Periférne videnie sa rozvíja taktiež až okolo 3. – 6. mesiaca. Farebné videnie u bábätka ešte stále nie je úplne rozvinuté. Stále dieťatko vidí na pomerne krátku vzdialenosť. Mozog však spracúva informácie o obrysoch a tvaroch (rozpoznáva hrany). Na blízku vzdialenosť rozoznáva tváre či tvar predmetov, napríklad hračiek.

Dožaduje sa interakcie, očného kontaktu, dotykov, nosenia na rukách. Okrem plaču začína komunikovať úsmevom a občasnými grimasami. Často ho svojím úsmevom rozosmejete a ono vám ho opätuje. Dieťa vníma zvuky, nielen hlasy, ale aj melódie, hrkanie a zachytáva niektoré hlásky. Dokáže rozpoznávať hlasy matky či otca. Za istý „druh reči“ u dvojmesačného bábätka možno považovať vŕkanie, mrnkanie a občasné hrdlové zvuky pripomínajúce samohlásky „óóó“ – „ááá“. Rôzna intenzita plaču môže znamenať hlad, mokrú plienku či bolesť. Ak zvuk bábätko indikuje, snaží sa ho hľadať očami. Občasné bľabotanie naprázdno akoby imitovalo reč človeka. Radosť a nevôľu môže vyjadrovať aj pohybom rúk a nôh. Vďaka tomu, že dochádza k bližšiemu porozumeniu, dieťa sa teší z pozornosti a stavy bdenia sa predlžujú.

Kŕmenie a strava dvojmesačného bábätka

Základnú zložku potravy aj v období 2 mesiacov neustále predstavuje materské mlieko, prípadne umelé mlieko. Žiadne prikrmovanie v tomto období nie je potrebné, dieťa si vystačí s bohatými živinami, ktoré ponúka materské mlieko. Tabuľkové intervaly kŕmenia majú skôr odporúčací charakter. Záleží totiž od toho, koľko mliečka dieťa pri aktuálnom kojení vypije. Pri dojčení to nie je možné odsledovať a dieťa by ste mali kŕmiť vždy vtedy, keď to vyžaduje. To, ako často kŕmiť 2-mesačné bábätko, je teda veľmi individuálne. Intervaly kŕmenia sa môžu pohybovať od 1 do 4 hodín, v noci môžu byť intervaly dlhšie. Záleží od nastavených potrieb bábätka a jeho režimu dňa.

Dojča na základe tabuliek priberá v 2. mesiaci veku okolo 20 až 30 gramov denne. Týždenne to tak predstavuje prírastok 120 až 250 gramov (pozn. podľa tabuliek Svetovej zdravotníckej organizácie – WHO). Aj v tomto období sú rizikom u dojčiat koliky, ktoré sú sprevádzané dlhotrvajúcim plačom a nepokojom, pričom príčina nemusí byť úplne zjavná. Dojča prospieva, priberá a nemá príznaky ochorenia. Príčinou v niektorých prípadoch býva žalúdočná nerovnováha, plynatosť, nevhodné umelé mlieko (môže byť sprevádzané zápchou alebo hnačkou), nesprávna manipulácia s dieťaťom alebo alergická reakcia. Do 3. mesiaca by dojčenské koliky mali ustúpiť. Ak vás koliky trápia častejšie, konzultujte stav s pediatrom/pediatričkou. Nápomocné môžu byť probiotiká pre dojčatá alebo feniklový čaj.

Laktačná kríza

V priebehu 6. až 8. týždňa sa u kojacej mamičky môže vyskytnúť obdobie, ktorému sa hovorí laktačná kríza. Toto obdobie je tiež charakteristické v 3. až 5. mesiaci. Laktačná kríza (pozn. autentický príbeh mamičky o strate mlieka) sa nevyskytuje u každej dojčiacej ženy. Ide o stav, keď má mamička prechodný nedostatok mlieka. Často sa stáva, že ženy v domnienke z obáv, že stratili mlieko, prestanú dojčiť a prejdú na umelú formulu. Toto dočasné zníženie produkcie mlieka zvyčajne ustupuje do niekoľkých dní.

Často ide len o vnútorný pocit mamičky, že dochádza k výraznému poklesu mlieka. Snažte sa produkciu materského mlieka podporiť častejším prikladaním bábätka k prsníku, potrebný je dostatočný príjem tekutín. Prsia tvoria vo väčšine prípadov vždy toľko mlieka, koľko si dieťa odsaje. Nie je nutné, aby boli prsia po každom kojení mäkké. Rolu zohráva aj podvedomie. Pomôcť môže podľa niektorých mamičiek masáž pŕs a bradaviek. Odstrekovanie či odsávanie mlieka z hľadiska podpory laktácie je mnohými zavrhované, no v niektorých prípadoch môže odsávanie mlieka po dojčení pomôcť, pretože je možné materské mlieko uskladniť do zásoby a využiť práve v období laktačnej krízy.

Skladovanie materského mlieka v chladničke, v mrazničke aj pri izbovej teplote

Spánok bábätka a hry

Oproti prvému mesiacu sa intervaly spánku a bdenia začínajú predlžovať. Tým, že dieťa začína byť vnímavejšie, klasická forma zobudiť, prebaliť, okúpať, nakŕmiť a spať už nie vždy funguje. Detičky rady trávia čas bdením, pretože pozorujú svoje okolie. Obľubujú nosenie na rukách, čo na jednej strane v spojení s hojdaním môže byť účinným nástrojom na uspávanie. Nočný spánok by sa mal predlžovať, no niekedy je to len zbožné prianie. Stále platí, že pred spánkom by mali byť zaužívané opakujúce sa rituály, ktoré u dieťaťa vytvoria prepojenie, že je čas na spánok. Biorytmus sa u dojčaťa neraz prehodí. V 2. mesiaci bábätko môže prespať počas noci 5 až 6 hodín, no pokojne to môže byť aj viac či menej. Potreba spánku u dvojmesačného dieťaťa je približne 14 až 16 hodín.

Počas času, keď dieťa bdie – je hore, je dobré ho zabaviť a unaviť. Pred nočným spánkom ho naopak príliš nestimulujte. Dieťa ešte totiž nerozoznáva medzi dňom a nocou. Stanovte si rituál, napríklad kúpanie bábätka pred spaním. Niektoré deti cez deň spia menej a dospia všetko počas noci s občasným prebudením na mokrú plienku alebo za účelom kŕmenia, iné zasa majú dlhšie úseky spánku počas dňa a v noci majú spánok preto prerušovaný. Ak sa u dieťaťa predlžuje denný spánok na viac ako 3 hodiny, zobuďte ho tichým hláskom alebo mu pomaly hľaďte ruky a nohy.

Aktívne čas s bábätkom trávte tak, že si ho vezmete na ruky. Nadväzujte s dieťaťom očný kontakt. Čítajte mu, spievajte a snažte sa ho rozosmiať. Trávte s ním čas na pohybovej podložke, hrajte sa s ním, chytajte mu ruky, nohy. Snažte sa rozvíjať jeho úchop, dávajte mu svoje prsty do dlaní. Jeho zmyslové vnímanie môžete podporovať aj vhodnými hračkami – kolotoče nad postieľku, hrkálky, blikajúce hračky, obrázkové knižky alebo plyšáky.

Kontrola u pediatra a návšteva ortopéda

Opätovne je potrebné myslieť na preventívnu kontrolu u lekára. Pediater/pediatrička znovu skontroluje hmotnosť a miery bábätka. Nechýba meranie obvodu hlavičky a tiež sledovanie fyzického a mentálneho rozvoja. Lekár kontroluje reakcie bábätka a jeho oči – prípadný stav škúlenia. Zhodnotí psychomotorický vývoj a pre detailnejšie zhodnotenie rastu odporučí návštevu ortopéda. Lekár orientačne kontroluje všeobecne zadefinované vývojové míľniky u bábätka v 2. mesiaci. Rozhodne však nejde o smerodajný ukazovateľ.

Pri návšteve ortopéda odborník zhodnotí, ako je na tom vývoj pohybového aparátu dieťaťa. Pri skríningu pozoruje, čo dokáže 2-mesačné bábätko. Vykonáva jednoduché testy, ktoré vo veku 4 až 6 týždňov môžu odhaliť isté odchýlky. Vykonáva sa tiež vyšetrenie pod ultrazvukom – sonom. Primárne sa snaží spozorovať, či nedochádza k dysplázii bedrového kĺbu alebo zvýšenej luxácii kĺbov.

Najčastejšie otázky – FAQ

Dvojmesačné bábätko sa už definitíve stáva dojčaťom. Opätovne si týždeň za týždňom prechádza ďalšou vývojovou fázou, v ktorej je možné sledovať rôzne pokroky. Začína viac komunikovať a vnímať svoje okolie. Napriek tomu, že má svoje priority, dokáže vás už odmeniť úsmevom a snahou byť s vami v kontakte. Aké charakteristické znaky sa objavili u vášho dvojmesačného bábätka? Máte nejaké rady a odporúčania? Podeľte sa o svoje skúsenosti v diskusii pod článkom a možno prínosne poradíte aj ostatným čitateľkám/čitateľom.

Galéria obrázkov

Pridať komentár

Ďalšie články z kategórie Vývoj dieťaťa

12-mesačné bábätko (dieťa) – vývoj, strava, spánok, cviky, hračky. Pozri, čo dokáže

11-mesačné bábätko (dieťa) – vývoj, strava, spánok, cviky, hračky. Pozri, čo dokáže

10-mesačné bábätko (dieťa) – vývoj, strava, spánok, cviky, hračky. Pozri, čo dokáže

9-mesačné bábätko (dieťa) – vývoj, strava, spánok, cviky, hračky. Pozri, čo dokáže

8-mesačné bábätko (dieťa) – vývoj, strava, spánok, cviky, hračky. Pozri, čo dokáže